Ako bude prebiehať zmena času 2024 a v ďalších rokoch? Ručičky na hodinkách sa mali v roku 2021 posúvať naposledy. Členské štáty Európskej únie (EÚ) nakoniec nenašli zhodu.
Striedanie času preto bude pokračovať ešte minimálne dva roky. Rozhodnutiu sa už prispôsobilo aj Slovensko. Dátumy striedania času tak budú vopred známe až do konca roku 2026.
Zmena času 2024
Ešte na konci okktóbra minulého roka sa čas posúval o hodinu dozadu. Krajina tak prechádzala z letného na zimný čas. Na konci marca tohto roka sa teda hodiny budú posúvať opäť. Tentokrát zo zimného času na ten letný, a to z 2. na 3. hodinu v noci.
- Zmena času 2024 (letný): v nedeľu 31. marca sa hodiny posunuli z 2.00 hod. na 3.00 hod.
- Zmena času 2024 (zimný): v nedeľu 27. októbra sa budú hodiny posúvať z 3.00 hod. na 2.00 hod.
Ako sa bude meniť čas (zmena času 2024 až 2026)
Stiedanie času by malo v celej EÚ pokračovať ešte minimálne do konca roku 2026. Nariadeniu sa už prispôsobil aj slovenský legislatívny proces. Ten pracuje s eurosmernicou, ktorá určuje dátumy striedania letného a zimného času na roky 2022 až 2026.
Návrh nariadenia slovenskej vlády o zavedení letného času v rokoch 2022 až 2026 predkladalo ministerstvo práce. Jednotlivé dátumy už Európska komisia zverejnila v úradnom vestníku. Zákon by sa mal do pripomienkovania dostať ešte v októbri tohto roka.
Rok | Prechod na letný čas (z 2.00 hod. na 3.00 hod.) | Prechod na zimný čas (z 3.00 hod. na 2.00 hod.) |
---|---|---|
2024 | 31. marec (nedeľa) | 27. október (nedeľa) |
2025 | 30. marec (nedeľa) | 26. október (nedeľa) |
2026 | 29. marec (nedeľa) | 25. október (nedeľa) |
Striedanie malo skončiť
Ešte v roku 2018 prebiehala naprieč krajinami EÚ anketa. Viac ako 80 percent opýtaných sa vtedy vyjadrilo, že im striedanie letného a zimného času prekáža. V ankete hlasovalo zhruba 4,6 milióna ľudí a väčšina bola za to, aby platil len letný čas.
Hlasovanie verejnosti tak odštartovalo legislatívny proces aj v Bruseli. Pôvodný plán počítal s tým, že hodiny sa nebudú posúvať už od roku 2019. Termín sa nakoniec predĺžil až do konca tohto roka. Jednotlivé štáty sa mali rozhodnúť, ktorý čas budú používať.
Do procesov zasiahla aj pandémia, ktorá posunula rozhodovanie na vedľajšiu koľaj. Problém je tiež v tom, že jednotlivé štáty sa nezhodli ani na tom, či chcú striedanie aj naozaj zrušiť. Proti je napríklad Maďarsko, Grécko či Portugalsko.
Slovensko chce zimný
Slovensko od začiatku procesu v zásade neprotestovalo proti zrušeniu striedania. Vtedajšie vedenie rezortu práce bolo ešte v roku 2019 za to, aby sa v krajine ustálil zimný čas. Pred jeho definitívnym zavedením ale musia prebehnúť rokovania aj so susednými štátmi.
Rôzne nastavenie času totiž môže spôsobiť problémy vo fungovaní cezhraničného obchodu, trhu, cestovania či komunikácie. Spoločnej dohode nepomohla ani požiadavka Rakúska a Nemecka, ktoré chceli rovnaký čas pre celú strednú Európu.
Nezhody v rámci štátov sú aj na tom, či striedanie času naozaj spôsobuje zdravotné problémy, zvýšený počet dopravných nehôd či problémy s úsporou energie. Zástancovia striedania tiež poukazujú na to, že jeho zachovanie počas dňa garantuje viac slnka či menšiu spotrebu energií.
Zatiaľ nie je jasné, či rôzne nastavenie časov ešte viac neskomplikujú napríklad časové pásma. V rámci EÚ sú tri a nepočíta sa s ich zrušením.
Ešte za čias Československa
Zmena času funguje v slovenských podmienkach a v pravidelnej podobe od roku 1979, kedy bola zavedená vo vtedajšom Československu. Neskôr, v roku 1996, pravidelné striedanie zimného a letného času zaviedla Európska komisia.
Letný čas tak platí od posledného víkendu v marci do posledného víkendu v októbri daného roka. Aj stanovenie času, kedy sa hodiny posúvajú má svoje opodstatnenie. Podľa vtedajšieho uváženia totiž v noci spôsobuje posun najmenej problémov.
Sú aj krajiny, ktoré striedanie času nepoznajú alebo ho už zrušili. Hodiny sa nikdy neposúvali napríklad v rovníkovej oblasti. Zmenu času už zrušili napríklad Rusi, severné štáty Afriky, niektoré krajiny Južnej Ameriky či napríklad Čína.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: