V posledných týždňoch obletel Slovensko prieskum Eurostatu, ktorý nenechal chladného takmer nikoho. Vyplýva z neho, že z hľadiska životnej úrovne Slovensko za posledné roky predbehli Lotyšsko, Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko, či dokonca Rumunsko. Ocitli sme sa tak na chvoste rebríčka európskej 27-čky, keď za nami zaostáva už iba Bulharsko.
Údaje za rok 2022 ukazujú podstatné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ z hľadiska HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Tento údaj, ktorý zohľadňuje aj cenové hladiny v jednotlivých krajinách, sa používa nielen na meranie ekonomickej aktivity, ale vníma sa aj ako ukazovateľ životnej úrovne.
Najvyššie úrovne HDP na obyvateľa majú Luxembursko a Írsko (161 % a 134 % nad priemerom EÚ), s odstupom ich nasledovalo Dánsko (36 % nad priemerom EÚ). Naopak, najnižší HDP na obyvateľa zaznamenalo Bulharsko (41 % pod priemerom EÚ), Slovensko (33 %) a Grécko (32 %).
Strácame dych
Môžeme povedať, že “zlaté obdobie” slovenskej transformácie, kedy sme dosahovali vysoké tempo rastu, je za nami. Vysoká produktivita práce, zahraničné investície a reformy pod taktovkou Dzurindovej vlády približovali Slovensko vyspelému západnému svetu míľovými krokmi. Dokonca sme dostali prezývku “tatranský tiger”.
Keď sa však účinky reforiem minuli a ďalšie neprichádzali, ekonomický rast sa znižoval. Populistické vlády zhoršovali podnikateľské prostredie a keďže produktivita práce rastie len pomaly, v posledných rokoch neprichádzajú ani významnejšie zahraničné investície. Slovensku sa nedarí transformovať výrobný charakter ekonomiky na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou. V inováciách, vývoji a výskume zaostávame, čo je aj obrazom zanedbaného školstva.
Na naše spomaľovanie upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Zatiaľ čo v poslednej dekáde HDP Slovenska rástlo priemerným ročným tempom na úrovni 3 %, v tejto by to podľa Európskej komisie malo byť už iba 1,3 %. Približovanie Západu sa tak už nezdá reálne. Alebo je to inak?
Sme na tom až tak zle?
Áno, nie sme na tom ideálne. Naša ekonomika potrebuje štrukturálne zmeny a reformy. Školstvo, výskum, vývoj a podpora podnikania všeobecne by sa mali stať prioritami ďalších vlád. Zároveň si ale dovolím povedať, že hodnotenie Eurostatu nepodáva relevantný obraz o životnej úrovni na Slovensku, pretože má niekoľko nedostatkov. V skutočnosti, pri pohľade na iné ukazovatele, nie je situácia až taká beznádejná.
Porovnanie nákladov na hodinovú cenu práce, ktorých najväčšiu časť tvorí samotná mzda, ukazuje, že Slovensko zaostáva za Českom a Estónskom len mierne. Štáty, ktoré nás životnou úrovňou mali predbehnúť, sa na základe dát Eurostatu v tomto ukazovateli naďalej nachádzajú za nami.
Ak sa pozrieme na rast pracovných nákladov, tak môžeme vidieť očakávaný vývoj. Menej vyspelé ekonomiky dobiehajú vypelejšie. Na Slovensku bol medziročný trend v podstate totožný s Lotyšskom, Maltou a Cyprusom. Maďarsko zaznamenalo lepšie čísla kvôli znehodnoteniu forintov. Naopak Česko zaznamenalo lepšie čísla vďaka zhodnoteniu českej koruny.
Na pokles životnej úrovne Slovákov oproti priemeru EÚ tak odkazuje hlavne už spomínaný ukazovateľ HDP v parite kúpnej sily. Avšak pri využití HDP v stálych cenách EÚ dobiehame. Jeden ukazovateľ tak ukazuje, že nás životnou úrovňou predbehli viaceré štáty, ale druhý interpretuje, že v priemere sa približujeme priemeru EÚ tempom 1 percentuálny bod ročne. Prečo dva ukazovatele vykazujú tak rozdielne výsledky?
Nedostatky prieskumu
Hneď na začiatok by bolo dobré vypichnúť dva štáty na vrchole rebríčka, ktoré mohli bežného človeka prekvapiť. Je v Írsku a Luxembursku najvyššia životná úroveň? Nie. Írsko je na čele vďaka prítomnosti mnohých nadnárodných spoločností, ktoré tam majú svoje európske sídla, avšak väčšina ich príjmov sa vracia ich konečným vlastníkom do zahraničia. Preto firmy ako Apple, Microsoft, Meta, PayPal alebo Accenture svojimi ekonomickými dátami skresľujú tamojšie HDP a teda aj priemer celej EÚ.
Ďalším príkladom je Luxembursko, kde je vysoký HDP na obyvateľa čiastočne spôsobený vysokým podielom cezhraničných pracovníkov na celkovej zamestnanosti. Hoci títo ľudia prispievajú k HDP, neberú sa do úvahy pri jeho prepočte na obyvateľa, pretože nie sú rezidentami krajiny.
Na atypickú situáciu týchto štátov poukazuje aj graf spotreby domácností v členských štátoch EÚ z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšie dôvody rozdielnych výsledkov popísali vo svojom komentári Daniel Dujava a Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky. Prvým sú metodické nedostatky pri meraní a aktualizovaní cenových hladín. Druhým, že ceny dovážaných tovarov stúpli rýchlejšie ako tých vyvážaných.
Problém robia ceny
Ukazovateľ HDP v parite kúpnej sily je používaný na medzinárodnej úrovni na porovnanie životnej úrovne, pretože berie do úvahy rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Tie však v tomto porovnaní stúpli od roku 2015 na Slovensku najviac spomedzi všetkých členských štátov. Práve vtedy sme podľa parity kúpnej sily prestali dobiehať priemer EÚ. Dôvodom je, že Štatistický úrad SR pristúpil v roku 2019 k metodickej úprave, ktorá spätne navýšila cenovú hladinu, ale len od roku 2016. To je dôvod zlomu. Ceny v skutočnosti tak rýchlo nerástli, ale boli celý čas vyššie.
Výsledkom je, že podľa konceptu parity kúpnej sily sa cenová hladina v slovenskej ekonomike priblížila priemeru EÚ o 12 p.b. Pri použití iných ukazovateľov (deflátora HDP, prípadne harmonizovanej inflácie) bol tento nárast výrazne nižší. Opačný prípad je Rumunsko alebo Maďarsko, kde ceny merané v parite kúpnej sily vzrástli iba mierne, podľa iných ukazovateľov však prudko stúpli. Snaha očistiť dáta o výkone ekonomiky od rozličnej úrovne cien v jednotlivých štátoch tak situáciu v prípade Slovenska skôr zahmlila.
Problémom môže byť aj samotný zber údajov, keďže členské krajiny môžu využívať rozdielne metódy. Podľa dát Eurostatu cenová hladina v položke bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá dosahovala na Slovensku 99 % priemeru EÚ. V ČR to ale bolo iba 74,5 %, v Maďarsku 56,2 %, v Poľsku 38,4 % a v Rumunsku 44,1 %. To môže byť okrem iného napr. dôsledkom nedostatku bytov na trhu.
Ďalším dôvodom je, že cena dovozu rástla v posledných rokoch rýchlejšie ako vývozu. V posledných rokoch prudko stúpli ceny energií, ktoré Slovensko dováža a dopadli na nás výraznejšie než na okolité štáty. Naopak, ceny vývozov rastú pomalšie a tak rast reálneho HDP je rýchlejší než po jeho prepočte na paritu kúpnej sily.
Ako na tom naozaj sme?
Ak sa na slovenskú ekonomiku pozrieme prostredníctvom HDP v bežných cenách, priemer EÚ stále dobiehame. Z úrovne 53,7 % v roku 2015 sme sa dostali na 55,8 % v roku 2021 a z krajín ako Rumunsko, Maďarsko, ktoré sme vymenovali vyššie, sa pred nás nedostala žiadna. Tempo dobiehania EÚ je síce pomalšie než pred krízou v roku 2008, no ide o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom podľa parity kúpnej sily. Podľa neho sme sa totiž vzdialili priemeru únie o takmer 10 p.b..
Na problematické dáta, ktoré Štatistický úrad aj Eurostat používajú od roku 2015, upozorňujú aj analytici NBS. Preto ich prepočítali a upravili a vyšlo im, že Slovensko zaostáva za EÚ, ale v skutočnosti omnoho menej. Namiesto 67 % priemeru životnej úrovne EÚ dosahujeme 80 %.
Platí teda, že v posledných 2 – 3 rokov, ktoré ovplyvnila pandémia i energetická kríza, sa naša životná úroveň naozaj znížila viac ako v ďalších členských štátoch EÚ. Z dlhodobejšieho trendu však priemer EÚ naďalej dobiehame, hoci pomalšie ako predtým.
Autor: Marek Malina, analytik Portu
