Stavebníctvo v marci sklamalo. Po silnom úvode roka, kedy stavebníctvo výdatne podporili aj priaznivé poveternostné podmienky, sme mohli v marci pozorovať jeho kolaps.
(Inzercia)
Produkcia stavebníctva bola po zohľadnení tradičnej sezóny najnižšia od mesiacov roka 2020 zasiahnutých pandémiou. Podľa údajov Štatistického úradu sa v porovnaní s februárom znížila až o 10,4% (sezónne očistené) a porovnateľný pokles si pripísala aj v medziročnom porovnaní (10,1%).
V marci pritom klesali všetky zložky stavebníctva – produkcia tuzemských stavebných firiem na Slovensku i v zahraničí, nová výstavba i opravy a údržba, výstavba budov i infraštruktúry. V medziročnom porovnaní sa v ľahkom pluse udržala len stavebná produkcia domácich firiem v zahraničí (2,2%). Naopak, ich produkcia doma klesla až o 11,3%, najmä v dôsledku viac ako pätinového poklesu opráv a údržby.
Z pohľadu segmentov stavebníctva zaznamenali oba porovnateľný medziročný pokles produkcie – väčšia výstavba budov o 9,1%, menšia výstavba infraštruktúry o 10,7%. Prekvapila predovšetkým silná korekcia stavebnej aktivity vo výstavbe infraštruktúry, ktorá by mala čoraz viac ťažiť z dočerpávania eurofondov. Jedným z faktorov mohli byť menej priaznivé poveternostné podmienky, na ktoré je tento segment stavebníctva zvyčajne citlivejší.
Vysoká volatilita vo výstavbe infraštruktúry však naznačuje, že viacero eurofondových stavebných projektov by mohlo byť v sklze, čo len zvyšuje pravdepodobnosť nedočerpania finančných zdrojov. Naopak, korekcia vo výstavbe budov bola viac či menej očakávaná. Sektor najskôr naráža na cyklickú pozíciu – predovšetkým na citeľné ochladenie trhu s rezidenčným bývaním. Sila a rýchlosť marcovej korekcie však bola pre nás tiež prekvapivá.
Výhľad
Napriek slabým marcovým číslam ostáva nálada v slovenskom stavebníctve dobrá. Podľa prieskumu dôvery Štatistického úradu sa dokonca vyšplhala na viac ako 16,5 ročné maximum. Stavebníctvo by tento rok malo ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv. Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy.
Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. V marci však jeho pokles najskôr prehĺbili aj externé faktory ako počasie. Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)