Zamestnanci a podnikatelia budú od januára platiť o niečo menšiu daň. Keďže od júla vzrastie životné minimum, bude sa meniť aj nezdaniteľná časť, ktorá je na jeho výšku naviazaná. Nezdaniteľné minimum predstavuje časť zárobku, z ktorej sa neplatí daň. Ľudia by tak vďaka nej mali platiť menej peňazí štátu. Hoci sa nezdaniteľné minimum každoročne zvyšuje, rastie pomalšie ako mzdy. Výsledkom je, že väčšina ľudí platí z roka na rok vyššie dane. Prilepšia si len tí, ktorým výška ich zárobku nezmení.
(Inzercia)
Po novom sa suma životného minima bude zvyšovať o medziročný rast cien nízkopríjmových domácností za posledných dvanásť mesiacov. Podľa údajov Štatistického úradu SR v apríli dosiahol úroveň 14,7 percenta. Suma životného minima tak vďaka tomu od júla stúpne zo súčasných 234,42 eura na 268,88 eura mesačne. Keďže sa nezdaniteľné minimum počíta ako 21-násobok sumy platného životného minima, od januára budúceho roka stúpne zo sumy 4 922,82 eura na 5 646,48 eura ročne. Zamestnanci tak budú mať každý mesiac od dane oslobodených 470,54 eur. V súčasnosti to je 410,24 eura.
Keďže sa nezdaniteľné minimum odpočítava od základu dane, jeho rast by mal zamestnancovi zabezpečiť aj vyššiu čistú mzdu a živnostníkovi nižšiu daňovú povinnosť. Kým v tomto roku dostáva bezdetný zamestnanec s priemernou mzdou na konci mesiaca v čistom vyše 992 eur mesačne, od januára zarobí o viac ako 12 eur viac. Je to vďaka tomu, že nezdaniteľné minimum zníži jeho daňový základ. Štátu tak zaplatí aj nižší preddavok. Menej na dani zaplatia aj živnostníci, od januára im zároveň stúpnu minimálne odvody.
Nezdaniteľné minimum rastie pomalšie
Pracujúci by v skutočnosti mohli štátu platiť menej peňazí na daniach. Nezdaniteľná časť na daňovníka však rastie pomalšie ako zárobky v krajine. Kým napríklad vlani vzrástlo nezdaniteľné minimum oproti predošlému roku o 1,5 percenta, priemerná mzda sa zvýšila o približne 7,7 percenta. V dlhodobom porovnaní sa za posledné roky nezdaniteľná časť zvýšila viac ako priemerná mzda.
Rýchlejší rast nezdaniteľnej časti už mala zabezpečiť novela zákona, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2020. V predchádzajúcich rokoch sa totiž počítala ako 19,2-násobok sumy životného minima. Zmena vtedy priniesla zvýšenie ročnej nezdaniteľnej časti o vyše 378 eur. Na druhej strane sa znížila hranica zárobku, od ktorej sa už nezdaniteľné minimum kráti. Pred novelou to bol stonásobok sumy platného životného minima, v súčasnosti sa už počíta ako 92,8-násobok. Toto zníženie spôsobilo, že sa nezdaniteľná časť kráti vyššiemu počtu pracujúcich.
Opatrenia vtedy analyzovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Zmena podľa nej síce pomohla „eliminovať tiché zdanenie“ v roku 2020, ale problém v dlhodobom horizonte nevyriešila. Tiché zdanenie nastáva vtedy, keď pracujúci platia čoraz vyššie dane, aj keď sa výška sadzby nemení. Spôsobuje to práve pomalšie rastúce nezdaniteľné minimum. V súčasnosti tvorí podiel nezdaniteľnej časti dane na priemernej mzde 31,5 percenta. V roku, kedy sa zákon schvaľoval, to bolo 30,3 percenta. Keď potom začali platiť zmeny, síce stúpol na 32 percent, ale opäť sa postupne znižuje.
Rýchlejšiemu rastu nezdaniteľnej časti by ešte mohla pomôcť zmena výpočtu životného minima, ktorú parlament schválil vo februári tohto roka. V minulosti o jeho raste rozhodovali rast cien nízkopríjmových domácností alebo príjmov slovenských domácností na osobu. Použila sa veličina, ktorá bola nižšia. Po novom sa na výpočet používa už len Inflácia nízkopríjmových domácností. V posledných rokoch bola takmer vždy vyššia ako rast príjmov, preto by malo aj životné minimum rásť rýchlejšie.
Uplatňuje sa len pri niektorých zárobkoch
Štát ľuďom umožňuje uplatniť si nezdaniteľné minimum mesačne alebo raz ročne. Zároveň platí, že legislatíva vymedzuje aj príjmy, pri ktorých sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka uplatňuje. Ide o príjem zo závislej činnosti ako napríklad zamestnanie, ďalej z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Na iné príjmy sa nezdaniteľné minimum nevzťahuje. Nezdaniteľnú časť si zamestnanci uplatňujú vždy len u jedného zamestnávateľa. Ten ju potom berie do úvahy pri výpočte mesačnej mzdy. Živnostník si výšku nezdaniteľnej časti nárokuje pri podávaní daňového priznania.
Od januára tohto roka je táto suma na úrovni 410,24 eura mesačne a 4 922,82 eura ročne. Celú sumu si môžu uplatňovať ľudia, ktorí v tomto roku zarobia najviac 21 754,18 eura. Potom sa už začína krátiť. Keď niekto zarobí viac, môže si nezdaniteľné minimum vypočítať. Z úrovne 44,2-násobku životného minima odpočíta štvrtinu svojho základu dane. Nezdaniteľná časť sa s čoraz vyšším príjmom postupne znižuje až k nule. V prípade zamestnancov platí, že ak zarobia viac a zároveň si mesačne uplatňujú plnú sumu nezdaniteľnej časti, v ročnom zúčtovaní im môže vzniknúť daňový nedoplatok, ktorý sa im potom strhne zo mzdy.
Legislatíva pozná aj prípady, kedy sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka nemôže uplatniť. Platí to v prípade, keď niekto na začiatku zdaňovacieho obdobia poberá starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničia, výsluhový dôchodok alebo podobnú penziu zo zahraničia. Penzista nepríde o celú výšku nezdaniteľného minima. Výška dôchodkov sa odpočítava od nezdaniteľnej časti a penzista si môže uplatniť rozdiel z tohto výpočtu. Aspoň na časť nezdaniteľného minima tak majú nárok tí dôchodcovia, ktorých ročná penzia je nižšia ako nezdaniteľná časť základu dane.
Zároveň platí, že nezdaniteľné minimum rastie vždy od januára daného roka, aj keď je výška životného minima známa o šesť mesiacov skôr.
Nezdaniteľné minimum vo výplate (2023 verzus 2024):
| Časť mzdy | 2023 | 2024 |
|---|---|---|
| Hrubá mzda | 1 304 € | 1 304 € |
| Celkové odvody zamestnanca | 174,74 € | 174,74 € |
| Celkové odvody zamestnávateľa | 459,91 € | 459,91 € |
| Cena práce | 1 763,01 € | 1 763,01 € |
| Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka | 410,24 € | 470,54 € |
| Daň z príjmu | 136,61 € | 125,16 € |
| Čistá mzda | 992,65 € | 1 004,10 € |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
