Keď živnostník platí sociálne odvody a stane sa mu úraz či ochorie, má nárok na nemocenské dávky. V skutočnosti mu ani zďaleka nepokryjú výšku mesačného príjmu. Väčšina živnostníkov totiž platí len minimálne odvody. Dávky zo Sociálnej poisťovne majú navyše svoj maximálny limit. Výpadok príjmu v skutočnej výške môže dorovnať poistenie práceneschopnosti (PN), ktoré je súčasťou životného poistenia. Na plnenie z poistky vzniká nárok len vtedy, ak má poistenec nárok aj na nemocenské dávky. Spolu s poistením tak podnikateľom na péenke nemusí klesnúť príjem.
Produktová špecialistka pre životné poistenie z Finportalu Alexandra Chmelová hovorí, že filozofiou poistenia práceneschopnosti je kompenzovať výpadok príjmu počas péenky v dôsledku choroby alebo úrazu. „V zmysle uvedeného je poistenie určené pre zárobkovo činné osoby, ktoré majú príjem zo závislej činnosti ako zamestnanci, alebo z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti ako napríklad živnostníci,“ vysvetľuje.
Výpadok príjmu môže viac ovplyvniť živnostníkov, ktorí kvôli optimalizácii výdavkov platia minimálne odvody a pracujú manuálne. Keď sa potom dostanú na péenku, z minimálneho vymeriavacieho základu sa počítajú aj samotné nemocenské dávky. Keďže tento rok sa platia minimálne odvody zo základu na úrovni 605,50 eura, živnostník dostane za 31-dňový mesiac dávku vo výške približne 321 eur. Za 30 dní práceneschopnosti dostane niečo málo cez 310 eur. Ak živnostník využíva paušálne výdavky, minimálne odvody platí až do mesačného príjmu na úrovni 2 250 eur. To znamená, že ak mu tento príjem vypadne, nemocenská dávka pokryje len veľmi malú časť jeho príjmu.
Nemocenská nemusia živnostníkovi pomôcť ani v prípade, kedy si zárobky v daňovom priznaní neoptimalizuje a platí odvody z vyššieho vymeriavacieho základu. Bez ohľadu na hrubú mzdu či vymeriavací základ totiž existuje maximálna výška dávok. Ak je niekto chorý 30 dní, tento rok dostane maximálne 1 242,33 eura. V prípade péenky počas 31-dňového mesiaca je maximálna dávka na úrovni 1 286,13 eura. Živnostník dostane také vysoké dávky len v prípade, ak si platí odvody z vymeriavacieho základu vo výške aspoň 2 420 eur. Ak využíva paušálne výdavky, v tomto prípade by museli byť jeho mesačné tržby viac ako 5 260 eur. Nemocenská tak pokryje len zhruba štvrtinu jeho reálneho zárobku.
Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že poistenie práceneschopnosti je riešením aj pre ľudí, ktorí nemajú vytvorenú finančnú rezervu na viac ako jeden rok. „V tomto prípade a najmä pri napnutom rodinnom rozpočte, kedy po zaplatení splátok úverov človeku ledva zostane dosť peňazí na bežné výdavky, dokáže poistenie práceneschopnosti zabezpečiť dostatočnú istotu. V prípade, ak mesačne platíte fixné náklady ako hypotéku vo vyššej sume ako je nemocenská dávka a nemáte dostatočnú finančnú rezervu, neodporúčam riskovať bez poistenia práceneschopnosti. Naopak, kto má vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu, poistene práceneschopnosti nepotrebuje,“ tvrdí.
Poistenie práceneschopnosti podľa príjmu
Samotné poistenie práceneschopnosti býva vždy doplnkovým produktom k životnej poistke. Nastavuje sa pri ňom poistná suma, ktorá je v tomto prípade limitovaná výškou príjmu. Preto poisťovne žiadajú aj jeho dokladovanie pri vstupe do poistenia alebo až pri poistnej udalosti. „Zdokladovanie príjmu je dôležité z toho pohľadu, že cieľom poistenia nie je prilepšiť si, ale skutočne len nahradiť príjem, ktorý nepokryjú ani nemocenské dávky. Následne pri poistnej udalosti po splnení všetkých podmienok a doložení potrebných dokumentov vyplývajúcich z poistných podmienok, je klientovi vyplácané poistné plnenie na mesačnej báze,“ vysvetľuje A. Chmelová.
Príjem je podľa jej slov potrebné dokladovať vždy, ak si klient nedohodne poistnú sumu do limitu, v ktorom to poisťovňa nevyžaduje. Tie môžu byť v poisťovni rôzne nastavené. V praxi ale podľa A. Chmelovej platí, že ak sa poistná suma dostane nad tento limit, je potrebné príjem dokladovať. Výška čistého príjmu zároveň určuje strop poistnej sumy, ktorú je možné v poistnej zmluve dohodnúť. Poisťovne na to využívajú tabuľky, v ktorých majú určené poistné sumy na základe príjmu.
U zamestnancov sa čistý príjem dokladuje napríklad výpisom z účtu za vopred dohodnuté obdobie, alebo ročným zúčtovaním dane. Podnikatelia musia príjem dokladovať daňovým priznaním, pričom poisťovne považujú za čistý príjem 30 až 50 percent z obratu. Podobne to robia aj banky pri žiadosti o hypotéku.
Pri péenke sa výška dávky zo Sociálnej poisťovne počíta podľa toho, ako dlho je niekto chorý. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent. Na dávku má pracujúci nárok od prvého dňa péenky. Podľa M. Búlika to platí vo väčšine poisťovní aj pre poistenie práceneschopnosti. „To je podľa nich dôležité, keďže v prvých troch dňoch je aj samotná nemocenská dávka znížená, čo ešte zvyšuje výpadok príjmu,“ pripomína analytik. V skutočnosti musí byť poistenec na péenke určitú dobu, aby mal nárok na poistné plnenie. Pri uzatváraní zmluvy si môže vybrať, ako dlho to má trvať.
„Poisťovne ponúkajú rôzne dĺžky karenčných dní s plnením spätne od prvého dňa alebo s následným plnením. Najlacnejší variant je, samozrejme, s najdlhšou karenčnou dobou s následným plnením, naopak najdrahšie sú tie najkratšie s plnením od prvého dňa PN. Najčastejšia dĺžka karenčnej doby, ktorú poisťovne ponúkajú, je 29 dní s plnením spätne alebo následne. V ponuke poisťovní je tiež 15-dňová karenčná doba, 60-dňová, ale aj variant s dĺžkou karenčnej doby 85 dní. Existujú ale aj výnimky, ako sú napríklad policajti alebo vojaci, ktorí vzhľadom na iný systém odvodov majú obmedzený výber a spravidla si nemôžu dojednať spätné plnenie. Poistné sumy sú pre nich tiež limitované,“ hovorí A. Chmelová
Plnenie z poistky sa potom vo väčšine poisťovní poberá maximálne 365 dni. Keď je niekto na péenke viac ako rok, nastupuje hodnotenie invalidity zo strany štátu. Ani invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne nemusí byť pre živnostníka dostatočný, keďže sa tiež okrem iného počíta aj z jeho vymeriavacieho základu. Keď chce byť niekto zabezpečený komplexne, môže si poistenie práceneschopnosti kombinovať aj s krytím trvalej invalidity, kritických chorôb a smrti.
O cene rozhoduje vek i zdravotný stav
Poistenie práceneschopnosti ponúka približne desať poisťovní na slovenskom trhu. Podľa výkonného riaditeľa portálu Finančný kompas Mateja Dobiša samotnú cenu poistky ovplyvňuje niekoľko faktorov. Podľa jeho slov medzi ne patrí vek, konkrétne parametre danej péenky, zdravotný stav, rizikovosť žiadateľa a podobne. V rámci parametrov o cene rozhoduje dĺžka poistnej doby, poistná suma, dĺžka karenčnej doby a možnosť plnenia od prvého dňa alebo až následne po splnení karenčnej doby, a tiež to, či je poistený zamestnanec na trvalý pracovný pomer alebo je podnikateľ. Čím nižší je vek poistenca, tým nižšia je aj cena. Podľa odborníkov pritom môže byť rozdiel v mesačnom poistnom takmer polovičný.
Cena poistného sa podľa M. Búlika medzi poisťovňami výrazne líši. „Niektoré poisťovne majú fixne stanovené čiastky mesačného odškodného a od tejto sumy odvodené poistné. Napríklad ČSOB má nastavené dva varianty odškodného. Vo výške 125 eur pri mesačnom poistnom 2,50 eura a vo výške 250 eur pri mesačnom poistnom 4,50 eura. Allianz zase odvodzuje denné odškodné od mesačného hrubého príjmu. Pri priemernej mzde môže byť maximálne denné odškodné desať eur, čiže 300 eur, respektíve 310 eur mesačne. Pri cene poistného rozlišuje Allianz variant s poistným plnením od 1. dňa a od 29. dňa ako aj karenčnú dobu 29 alebo 60 dní,“ uvádza príklad poistenia analytik z OVB Allfinanz Slovensko.
Poistenci si musia dávať pozor aj na to, kedy péenku nahlásia. Poistenie práceneschopnosti má v poistných podmienkach stanovené lehoty, do ktorých je potrebné nahlásiť poistnú udalosť. Po ich prekročení má poisťovňa právo na krátenie poistného plnenia. Lehoty sa v závislosti od poisťovne pohybujú od siedmich dní. Väčšina poisťovní ale už ponúka on-line hlásenie poistnej udalosti prostredníctvom webových stránok alebo mobilných aplikácií. Zároveň je možnosť hlásenia telefonicky na infolinke alebo cez finančného agenta.
Okrem toho platí, že väčšina poisťovní má takzvanú územnú platnosť pre poistenie práceneschopnosti len na Slovensku. Podľa produktovej špecialistky z Finportalu sú výnimkou iba poisťovne NN a Youplus, ktoré okrem Slovenska akceptujú aj českú péenku a Uniqa, ktorá akceptuje práceneschopnosť zo Slovenska, Česka, Rakúska a Nemecka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
