Prudký rast cien prinútil ľudí siahnuť na svoju finančnú rezervu. Iba minimum Slovákov potvrdilo, že sa nepotrebujú uskromňovať, Česi boli na tom o niečo lepšie. Dobrou správou je, že obdobie najprudšieho rastu cien by už malo byť za nami.


(Inzercia)

Vysokú mieru inflácie vnímalo ako riziko pre svoje osobné financie viac než 8 z 10 ľudí na Slovensku. Žiadne riziká nevidelo iba necelých 5 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti zostavovania Indexu investičnej gramotnosti realizovala online investičná platforma Portu. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Slováci priznávajú, že infláciu významne pocítili, siahali aj na finančnú rezervu

„V porovnaní s globálnou ekonomickou krízou v rokoch 2008 až 2009 je aktuálna situácia odlišná v tom, že ľudia v oveľa menšej miere vidia ako riziko možnú stratu zamestnania. Hoci na Slovensku je ich o niečo viac než v susednom Česku, ide o zásadný rozdiel, ktorý potvrdzujú aj oficiálne údaje o miere nezamestnanosti. V marci 2023 (pozn.: sú to posledné dostupné údaje) dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,61 %, v roku 2009 to bolo 10,33 %. Aj preto mohla slovenská ekonomika ťažiť z rastu domácej spotreby,“ hovorí analytik Portu Marek Malina. Napriek tomu ľudia priznali, že musia šetriť.

Slováci priznávajú, že infláciu významne pocítili, siahali aj na finančnú rezervu

To, že sa nemusia uskromňovať, vyhlásilo v prieskume iba necelých 14 % Slovákov, v Česku bolo takýchto ľudí takmer 20 %. Najväčšiu ochotu šetriť mali ľudia na Slovensku v prípade jedla v reštaurácií, dovoleniek a nákupoch novej výbavy do domácnosti. Presadnúť z auta do MHD však plánovalo iba minimum respondentov.
Tí zároveň priznali, že kvôli vysokej inflácii museli siahnuť na svoju finančnú rezervu, a to v oveľa väčšej miere, než ľudia v Česku.

Slováci priznávajú, že infláciu významne pocítili, siahali aj na finančnú rezervu

„Ak sa pozrieme na vývoj domácej spotreby v kombinácii s vývojom vkladov v bankách, môžeme konštatovať, že ľudia na Slovensku v značnej miere míňali aj na úkor svojho finančného vankúša. Ako vo svojom komentári upozornila aj Národná banka Slovenska, vklady obyvateľstva v januári 2023 medziročne klesli na Slovensku o 1,3 percenta. A to ako v ako jedinej krajine eurozóny,“ upozorňuje Marek Malina. V marci 2023 tak boli vklady v bankách stále nižšie než pred rokom.

Slováci priznávajú, že infláciu významne pocítili, siahali aj na finančnú rezervu

Dobrou správou je, že rast cien na Slovensku začal spomaľovať. Ako informoval Štatistický úrad SR, inflácia v apríli poklesla na hodnotu 13,8 %, čo je úroveň naposledy zaznamenaná v júli 2022. „Koncom roka by mali ceny stúpať ešte miernejšie a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2024. Najpomalšie by mali stúpať ceny potravín, tie dokonca môžu aj zlacnieť, tak ako sa to stalo v tomto mesiaci v Česku,“ vysvetľuje Marek Malina.
Podľa neho by v tomto roku mala celoročná inflácia na Slovensku dosiahnuť zhruba 10 %, čo je číslo, v ktorého okolí sa pohybujú aj odhady národnej banky a ďalších finančných inštitúcií. V budúcom roku sa ráta so spomalením na úroveň okolo 5 %. Nízke úrovne inflácie, na aké sme boli zvyknutí v minulosti, nás síce v najbližších rokoch ešte nečakajú, no najhoršie by sme mali už mať za sebou.


(Inzercia)