Kuriér menšej doručovacej spoločnosti sa ponáhľa na adresu s poslednou zásielkou. Na križovatke v jednej z mestských častí si nevšimne prichádzajúce vozidlo. Keďže mu nedá prednosť, obe vozidlá do seba narazia. Ani jednému z vodičov sa nič nestane, ale incident sa nezaobišiel bez pokrčených plechov. Zodpovednosť za škodu v tomto prípade nesie kuriér, ktorý ignoroval dopravnú značku na križovatke. Firemné vozidlo má síce havarijné poistenie, no zamestnávateľ svojmu vodičovi neskôr oznámi, že bude musieť zaplatiť takzvanú spoluúčasť. Škody na druhom vozidle kryje povinná poistka.
Podobné prípady riešia poisťovne pomerne často. Aby zamestnanci za podobné nehody v práci nemuseli platiť, poisťovne im ponúka možnosť poistiť si zodpovednosť za škodu. Pri neúmyselnej nehode v zamestnaní má totiž firma podľa slovenskej legislatívy právo žiadať od pracovníka náhradu škody až do výšky štvornásobku jeho priemerného platu. Do rovnakej úrovne si preto môžu zamestnanci nastaviť aj poistnú sumu. Keď potom v práci zavinia škodu, môžu ju zaplatiť z tejto poistky.
Poistenie pre zamestnancov, ktoré kryje zodpovednosť za škodu pri práci, sa týka aj dopravných nehôd na služobnom vozidle a poškodenia prepravovaných vecí. Finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik hovorí, že tieto škody nemusia byť v základnom balíku poistenia zodpovednosti. V tom prípade si ich zamestnanci môžu zazmluvniť ako pripoistenie. „Výnimočne je možné pripoistiť aj finančné následky poškodenia pracovného stroja zamestnávateľa,“ upozorňuje M. Búlik.
Služobné vozidlo je spravidla vždy aj havarijne poistené a súčasťou zmluvy býva aj spoluúčasť. Čím je vyššia, tým je lacnejšie poistné. Preto si niektoré firmy vyberajú vyššie percento spoluúčasti, ktorú potom v prípade nehody môžu žiadať od zamestnanca. Spoluúčasť predstavuje náklady za časť škody, ktorú zaplatí majiteľ vozidla. Podľa M. Búlika je niekde spoluúčasť nulová, ale v inej poisťovni to môže byť desať až 20 percent z každej spôsobenej škody. Aj v tomto prípade platí, že keď si niekto dohodne vyššiu spoluúčasť, poistka je lacnejšia.
Keď má zamestnanec kryté škody na služobnom aute v základnom balíku alebo ako pripoistenie, malo by to stačiť aj na spoluúčasť z havarijnej poistky po nehode. Jej celú výšku pokryje len v prípade, že nemá nastavenú spoluúčasť aj na samotnom poistení, ktoré kryje zodpovednosť za škodu. „Ale tu tiež treba dať pozor na škody, ktoré boli spôsobené zrážkou so zvieraťom. Za takéto škody zväčša zamestnanec nezodpovedá a teda by ju jeho zamestnávateľ od neho ani nemal žiadať,“ pripomína riaditeľ divízie neživotného poistenia z Finportalu Štefan Fajnor.
Zodpovednosť za škodu pri práci
Poistenie zodpovednosti sa spravidla vzťahuje na všetko, s čím zamestnanec pracuje a za čo nesie zodpovednosť. Okrem služobného auta môže ísť napríklad aj o mobilný telefón, počítač, stroje či tovar v obchode. Poistka sa vzťahuje aj na škody v dôsledku chybne vykonanej práce alebo služby. „Kľúčovým benefitom poistného krytia je ochrana pred nárokmi firmy či inštitúcie voči zamestnancovi v dôsledku jeho neúmyselnej chyby či nedostatočnej kvality jeho práce. V drvivej väčšine poisťovní je možné ho uzavrieť len pri zamestnancoch v trvalom pracovnom pomere. Niektoré poisťovne však akceptujú aj zamestnanie na základe dohody o pracovnej činnosti,“ vraví finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko.
Pri akejkoľvek nehode v práci sa rozlišuje, či ide o úmyselne alebo neúmyselne spôsobenú škodu. Pri neúmyselnej má firma právo žiadať náhradu škody na úrovni štvornásobku jeho priemerného platu. Ak bola škoda úmyselná, môže žiadať aj náhradu ušlého zisku. Poistka môže zamestnancovi pomôcť len v prípade, že škodu nespôsobil schválne. Ešte viac ako štvornásobok výplaty môže zaplatiť zamestnanec v prípade dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú niektorí pri nástupe do práce podpisujú. Poistná suma pri zodpovednosti sa spravidla nastavuje len do výšky štvornásobku platu. Náklady nad touto hranicou preto poistenie nepokryje.
Š. Fajnor pripomína, že poistenie kryje aj zodpovednosť za škodu, ktoré zamestnanci spôsobia tretím osobám v mene svojej firmy. „Napríklad ak si objednáte maliarske služby, firma k vám vyšle maliarov, ktorým napríklad pri maľovaní spadne farba a poškodí televízor. Nespadajú tam však škody vzniknuté len na majetku, ale aj na zdraví. Za takéto škody zodpovedá samotný zamestnávateľ, ktorý si ju môže následne nárokovať aj od svojho zamestnanca, ak ju spôsobil on. Samozrejme, len do podmienok, ktoré určuje Zákonník práce,“ vysvetľuje riaditeľ divízie neživotného poistenia z Finportalu. Aj za škody na zdraví si tak firma môže od zamestnanca účtovať najviac štyri výplaty.
Zamestnanci by si tiež mali dávať pozor na takzvané výluky. To sú prípady poistných udalostí, kedy poisťovňa škodu nepreplatí. Medzi všeobecné výluky z poistenia patrí napríklad úmyselné konanie, konanie pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, strata hnuteľných vecí a finančné škody, akými sú sprenevera, pokuty, manká v pokladni, rozdiel v skladových zásobách či škody, ktoré boli spôsobené hrubou nedbanlivosťou. Naopak, pracujúci nezodpovedajú za udalosti, ktoré spôsobila vyššia moc. Okrem zrážky so zverou na služobnom aute to môže byť napríklad krádež či živelná udalosť.
O cene rozhoduje hlavne poistná suma
Poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu nie je povinné. Možno si ho uzatvoriť dobrovoľne, ale pracujúcim ju dohaduje aj zamestnávateľ. Ide o takzvané hromadné poistenie zodpovednosti. Väčšinou je to jeden z pracovných benefitov danej spoločnosti. Napríklad poisťovňa Union v tomto prípade ponúka dve alternatívy. V rámci prvej z nich si zamestnávateľ vyberie zoznam zamestnancov, ktorých chce poistiť a pre každého z nich stanoví určité podmienky poistenia. Druhou možnosťou je, že v rámci poistnej zmluvy sú poistení všetci zamestnanci firmy v rovnakej výške a podľa rovnakých podmienok.
Samotné poistné sa určuje hlavne podľa výšky poistnej sumy, rizikovosti povolania, spoluúčasti či územnej platnosti. Produkty tohto poistenia na slovenskom trhu sa zároveň veľmi neodlišujú. V Allianz – Slovenskej poisťovni je napríklad poistný limit do 50-tisíc eur, no je možné si ho navýšiť až na 100-tisíc eur. Zamestnanec by v takom prípade musel zarábať 25-tisíc eur mesačne. Toto poistenie v Allianz platí v rámci celej Európy a zamestnanec si ho môže rozšíriť aj na celý svet, keďže kryje aj zodpovednosť za škodu, ktorú zamestnanec spôsobí na služobnej ceste v zahraničí.
Hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra vysvtľuje, že poistiť sa voči škode spôsobenej svojmu zamestnávateľovi môžu okrem bežných zamestnancov aj štátni a verejní zamestnanci. Sú to napríklad hasiči, policajti či členovia zboru väzenskej a justičnej stráže. Poisťovňa to umožňuje aj dohodárom a zamestnancom pracujúcim cez agentúru. Pri ľuďoch, ktorí pracujú v službách štátu, sa odporúča stanoviť poistný limit na úrovni trojnásobku služobného platu. Do takej výšky si totiž štát môže od policajtov či hasičov nárokovať prípadné škody.
Poistka môže podľa poisťovne Wüstenrot ľudí kryť aj v prípade, že majú viac zamestnaní. Výhodou je, že si v prípade viacerých pracovných úväzkov nemusia dojednávať ďalšie poistky, na všetky stačí jedna. „Napríklad, ak klient pracuje súčasne v jednej firme ako účtovník a v druhej ako čašník, uzavrie si poistenie s krytím základ a je poistený na obe profesie,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Wüstenrot Gabriela Holková.
O cene poistky rozhoduje aj spoluúčasť. Stanoví sa pevnou sumou a vždy sa odpočíta od celkovej výšky vyplateného plnenia z poistnej udalosti. Čím je vyššia, tým lacnejšie je aj poistenie. Napríklad v poisťovni Kooperativa je základná odporúčaná spoluúčasť na úrovni desať percent, minimálne to musí byť 33 eur. V tejto poisťovni je možné dojednať si aj spoluúčasť na úrovni 20 percent v minimálnej výške 50 eur a desať percent v minimálnej výške sto eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
