Na rozdiel od štatistických úradov vo viacerých iných (blízkych) európskych krajinách (napríklad Nemecko, Česko), ktoré revidovali predbežné čísla ekonomického rastu v úvode roka smerom nadol, Štatistický úrad SR predbežný odhad rastu slovenskej ekonomiky v úvode roka navýšil. Na základe spresnených čísel zrýchlil (medzikvartálny) rast HDP v prvom štvrťroku o desatinu z predbežných 0,2% na 0,3% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní potom ekonomika nespomalila z 1,2% na pôvodne zverejnených 0,9%, ale „len“ na 1,0%. Napriek tomu sa jedná o jej najpomalší medziročný nárast od pandémiou vyvolanej recesie v roku 2020.
(Inzercia)
Štruktúra rastu slovenskej ekonomiky v úvode roka zásadnejšie neprekvapila. Tak ako už naznačovali mesačné čísla, ekonomiku v úvode roka ťahala nahor najmä zlepšujúca sa zahranično-obchodná bilancia. Slovenská ekonomika sa pritom vrátila k prebytkom v zahraničnom obchode aj napriek medziročnému poklesu reálnych vývozov (o 4,7%). Vývozy v medziročnom pluse pritom neudržal ani zotavujúci sa domáci automobilový priemysel. Nižšie vývozy však boli sprevádzané aj masívnym poklesom dovozov, ktoré boli (v stálych cenách) medziročne nižšie až o 13,3%. Dôvody ich prudkého poklesu v úvode roka je potrebné hľadať predovšetkým v slabnúcom domácom dopyte. Ten sa medziročne prepadol až o 8,2%, a to v dôsledku slabnúcej spotreby domácnosti (-2,1%), ktoré zreálnili svoju spotrebu, i masívneho rozpúšťania zásob (ktorý mohol súvisieť aj s uvoľnením úzkych hrdiel a konečnou finalizáciou nedokončenej produkcie). Medziročný rast si naopak udržali fixné investície, ktoré boli medziročne vyššie o 5,7%, najmä vďaka stavebným investíciám (nehnuteľnosti), avšak nadpriemerný rast investícií vykázali aj viaceré odvetvia spracovateľského priemyslu (vrátane automobilového a hutníckeho priemyslu), či energetika. So spomaľujúcim ekonomickým rastom a rastúcimi úrokovými sadzbami predpokladáme, že sa jedná prevažne o dobiehajúce investície a v nasledujúcich štvrťrokoch sa bude objem nových súkromných investícií predsa len postupne zmierňovať. Na druhej strane, investície v sektore verejnej správy v úvode roka nerástli, čo by sa i vďaka eurofondom malo v nasledujúcich kvartáloch zmeniť a verejné investície by mali byť jedným z hlavných ťahúňov ekonomického rastu.
Pri pohľade na ponukovú stranu HDP, slovenskú ekonomiku v úvode roka potiahli najmä zotavujúce sa automobilky. Pridaná hodnota v sektore výroby dopravných prostriedkov sa v stálych cenách medziročne zvýšila až o 33,7%. Naopak, nedarilo sa potravinárom, výrobcom chemikálií, elektrotechnickému priemyslu, ale aj administratívnym službám, či činnostiam v oblasti nehnuteľností, kde pridaná hodnota medziročne klesala.
Výhľad
Ekonomika Slovenska si v úvode roka udržala ľahký nárast ekonomickej aktivity. Indikátory sentimentu pritom naznačujú, že ten by mohol pretrvať aj v ďalších mesiacoch, slabnúca domáca spotreba však bude brániť zrýchleniu ekonomického rastu na Slovensku. Slovenské domácnosti po prekvapivo silnej spotrebe v závere roka, ktorá išla na úkor ich úspor, boli už v úvode roka nútené svoju spotrebu zreálniť -akceptovať rekordne vysoký rast cien a pokles svojich reálnych príjmov. A hoci sa v druhej polovici roka najskôr obnoví mierny rast reálnych príjmov, nevyhnutná korekcia rekordne nízkej miery úspor zo záveru minulého roka bude brániť masívnemu zotaveniu spotreby, ktorá by mala byť i naďalej nižšia ako v rovnakom období minulého roka (podobne ako v úvode roka).
Kým domáca spotreba by mohla ekonomiku v tomto roku skôr brzdiť, nahor by ju mali potiahnuť verejné výdavky. Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014-20, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období. Spolu s prvými investíciami z Plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície (i ekonomiku). Vyššie verejné investície by pritom mohli viac ako plne kompenzovať i slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus i rastúce úrokové sadzby. Ekonomický rast v tomto roku by mala podporiť aj kľúčová časť ekonomiky – automobilový priemysel. Naznačil to už i úvod roka. Automobilky by mohli ťažiť z ďalšieho uvoľňovania úzkych hrdiel (hoci tie najskôr v nejakej forme ešte pretrvajú počas celého roka) i investícií z minulých rokov smerujúcich do novej produkcie. Príprava výrobných liniek na novú produkciu, či zmenu produkcie by však mohla prinášať dodatočnú volatilitu do produkcie sektora i výkonu ekonomiky.
Vývoj ekonomiky v úvode roka sa zásadnejšie nelíšil od našich očakávaní a tak zatiaľ nemeníme ani náš výhľad na celoročný rast HDP. Naďalej očakávame, že rast HDP sa v tomto roku zvoľní z minuloročných 1,7% na 1,0%. Smerom k záveru roka by sa však ekonomický rast mal predsa len postupne zotavovať, čo sa prejaví aj na zrýchlení medziročného rastu HDP v budúcom roku, podľa našich odhadov na 2,3%.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
(Inzercia)