Miera nezamestnanosti v druhom štvrťroku poklesla na 5,7% a je tak najnižšia za dva a pol roka. Počet ľudí bez práce dosiahol 157,8 tisíca. Krátkodobo nezamestnaní tvoria asi tretinu celkového počtu, dve tretiny sú dlhodobo nezamestnaní ľudia. Asi tretinu z celkového počtu, viac než 52 tisíc, tvorili ľudia bez práce dlhšie ako 4 roky. V regionálnom rozdelení nenastali výrazné zmeny, naďalej pozorujeme najnižšie miery nezamestnanosti v západnej časti krajiny, naopak najvyššie vo východnej časti.
Inflácia na zvýšených úrovniach ovplyvňovala aj rast priemernej mzdy, ktorá v druhom štvrťroku dosiahla necelých 1420 Eur, čo je medziročne viac o takmer 10%. Ide o najrýchlejší rast od polovice roka 2021. Toto v kombinácii s poklesom miery rastu cien prinieslo aj zmiernenie poklesu reálnych miezd, ktoré boli medziročne nižšie o 2%. Toto bude mať z nášho pohľadu vplyv aj na spotrebu domácností, ktorá ostala v druhom štvrťroku pravdepodobne utlmená (detailnú štruktúru sa dozvieme už zajtra pri zverejnení detailných dát za HDP).
Trh práce tak naďalej pokračuje v trende odolnosti voči aktuálnym ekonomickým výkyvom. Počet nezamestnaných naďalej klesá a dostáva sa na niekoľkoročné minimá. Pomáhajú tomu najmä služby, ktoré sa už naplno zotavujú z pandemickej krízy a ťažia zo silnej post-covidovej turistickej sezóny. Naopak oslabenie zamestnanosti sme mohli pozorovať v priemysle, ktorý je pod tlakom nielen na Slovensku, ale aj u našich hlavných obchodných partnerov (napr. Nemecko).
Do nasledujúceho obdobia očakávame nárast miery nezamestnanosti, ktorá reaguje na ekonomický vývoj s určitým oneskorením. Na druhej strane bude tento nárast brzdený faktormi ako napríklad dlhodobý nedostatok zamestnancov – o tých zabehnutých tak firmy už nechcú prísť a chcú si ich udržať; či demografia, keď práve v týchto rokoch odchádzajú do dôchodku silné populačné ročníky. Hovoríme preto o náraste nezamestnanosti na úrovni desatín percentuálneho bodu.
Zamestnanci v prostredí zvýšenej inflácie žiadajú vyšší rast miezd pre udržanie kúpyschopnosti a životnej úrovne. Nízka miera nezamestnanosti a dlhodobý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sú tiež faktormi, ktoré pôsobia v prospech zamestnancov pri mzdových vyjednávaniach. To spolu s ďalším vyklesávaním miery inflácie môže priniesť rast reálnych miezd v zelených číslach už v tomto štvrťroku. Hornú hranicu rastu miezd však ovplyvňujú obmedzené možnosti firiem, keďže čelia zvýšeným nákladom z viacerých strán. Pre tento rok tak očakávame nárast priemernej nominálnej mzdy na úrovni približne 10%.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne