Inflácia v auguste, v súlade s očakávaniami, ďalej spomaľovala, stále však ostávala vysoko nadpriemerná. Infláciu smerom nadol ťahal opäť najmä zvoľňujúci sa rast cien potravín, ale i postupne ustupujúca dopytová inflácia – predovšetkým inflácia tovarov, zatiaľ čo infláciu služieb spomaľujú zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd). Ako potravinám, tak aj dopytovej inflácií v medziročnom porovnaní k spomaleniu pomáha i vysoká porovnávacia báza z minulého roka.
(Inzercia)
Naopak, spomaľovanie inflácie v auguste pribrzdila zdražujúca ropa, ktorá sa už preliala aj do cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach. Tie síce stále ostávali medziročne lacnejšie (vďaka nízkej porovnávacej báze), dynamika ich medziročného poklesu sa však výrazne zmiernila.
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v auguste v porovnaní s júlom nezmenili. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 9,7% na 8,9%, t.j. na najnižšiu úroveň od januára minulého roka. S postupným ústupom inflácie potravín sa spomaľuje i inflácia ohrozených skupín obyvateľstva. Inflácia domácnosti dôchodcov už bola v auguste dokonca ľahko nižšia ako priemerná inflácia, keď sa spomalila z 10,0% na 8,8%. Ďalej sa spomaľovala aj inflácia nízkopríjmových domácnosti (z 10,3% na 9,4%), avšak tá ostávala stále jemne nadpriemerná. Inflácia domácnosti zamestnancov, ktoré tvoria gro všetkých domácností, zvoľnila z 9,7% na 8,9%.
Infláciu smerom nadol v auguste ťahali predovšetkým ceny potravín. Tie sa v porovnaní s júlom v priemere znížili až o 1,1%. A hoci počas leta je (sezónny) pokles cien potravín bežným javom, tento rok bol o niečo výraznejší ako zvyčajne. Prejavilo sa to aj na ďalšom spomalení dynamiky medziročného rastu cien potravín. Navyše i za výdatnej pomoci bázického efektu sa tá spomalila z 16,5% na 13,6%. Pokles (medzimesačný) cien potravín bol pritom v auguste plošný a prechádzal cez všetky kategórie.
Po štatistickom zohľadnení sezónnych faktorov ceny potravín predsa len klesali jemnejšie ako zvyčajne v prípade mäsa a ovocia. Do cien mäsa sa pokles cien rastlinnej výrobe zvyčajne premieta s oneskorením niekoľkých mesiacov, v prípade cien ovocia už najskôr pozorujeme efekty nižšej úrody viacerých druhov ovocia tento rok a tlak na rast cien ovocia pravdepodobne pretrvá aj v nasledujúcich mesiacoch.
V medziročnom porovnaní sú zatiaľ nižšie len ceny olejov a tukov (o 6,8%). Jednocifernú dynamiku medziročného zdražovania zatiaľ vykazuje i ovocie (7,6%). Ceny ostatných potravinových položiek v auguste medziročne zdraželi o 13% až 23%. Akokoľvek, v priemere sa zdražovanie zastavilo už na jar, od marca už potraviny, po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny, zlacneli v priemere o viac ako 1%. Ich dvojciferné medziročné zdraženie je tak výlučne už len dôsledkom ich prudkého zdražovania na prelome rokov.
K spomaleniu medziročnej inflácie v auguste opäť prispela aj tzv. dopytová inflácia, a to najmä v dôsledku bázického efektu (vysokej porovnávacej bázy z minulého roka), ale najskôr i v dôsledku uvoľnenia tlaku na ceny tovarov (úzke hrdlá, sekundárne efekty cien energií), či slabšieho domáceho spotrebného dopytu, ktorý by mohol tlačiť už i na marže obchodníkov. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v auguste síce v priemere vzrástla o 0,1%, dynamika jej medziročného rastu sa ale zvoľnila z 11,1% na 10,1%. Ústup inflácie sme pozorovali najmä u bežných obchodovateľných tovarov. Tie medzimesačne zlacneli až o 0,4% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 10,9% na 9,4%.
Pri trhových službách uberá inflácia nohu z plynu výrazne pomalšie. Ceny tu i v auguste narástli o 1,0% a dynamika medziročného rastu sa zvoľnila len nepatrne z 11,5% na 11,4%. Ďalšie zrýchľovanie inflácie služieb sa nateraz aspoň zastavilo. Dôvodom pomalšieho ústupu inflácie v oblasti služieb sú najskôr zvýšené mzdové tlaky, ktoré sa prelievajú do vyššej ceny niektorých služieb, kde cena práce tvorí podstatnú časť koncovej ceny (dvojciferný rast cien si držia kaderníctva, reštaurácie, hotely, i rekreačné a športové služby). Rast cien služieb ale najskôr stále podporujú aj sekundárne efekty, ktoré sú stále jedným z faktorov rastu cien v reštauráciách, ale najmä dopravných služieb, ktoré takisto vykazujú dvojciferné dynamiky medziročného zdražovania.
Spomaľovanie inflácie v auguste naopak brzdili ceny pohonných hmôt. Tie pomerne svižne reagovali na otočenie trendu na trhu s ropou. V auguste v priemere zdraželi až o 7,3% a celkovú medzimesačnú infláciu tak navyšovali až o dve desatiny. Vďaka nízkej porovnávacej báze z leta minulého roka boli síce stále mierne lacnejšie ako v auguste minulého roka, dynamika ich medziročného poklesu sa však výrazne zvoľnila, z 16,3% na 4,5%. Nárast cien pohonných hmôt by pritom mal ešte doznievať minimálne ešte aj v nasledujúcom mesiaci.
Zvoľnenie inflácie sa prejavuje aj na vnímaní inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu. To sa zmiernilo z 10,6% na 10,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí) a bolo najnižšie od júna minulého roka. Ešte citeľnejšie sa posledné mesiace zmierňujú inflačné očakávania – tie v auguste klesli na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2018 (2,8% – prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabým spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste vzrástla o 0,1%, dynamika jeho medziročného rastu sa ale ďalej spomaľovala z 12,5% na 11,5% – najnižšia hodnota od feburára minulého roka.
Výhľad
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt. Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, ale i aktuálne vyššie ceny ropy na svetových trhoch.
V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,8% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 6-6,5%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5%. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)