Finančná správa vyrazila do boja proti daňovým únikom pri dani z poistenia. Zapojila do neho sprostredkovateľov, od ktorých žiada informácie o poistných zmluvách svojich klientov.
Dani z poistenia sa totiž nemožno vyhnúť tým, že uzatvoríme poistnú zmluvu v zahraničnej poisťovni, ktorá nemá pobočku na Slovensku. Keďže takáto poisťovňa neodvedie daň na Slovensku, musí ju zaplatiť poistník. Produkty zahraničných poisťovní využívajú najmä firmy. V zahraničí totiž môžu nájsť jednak lacnejší produkt, ale aj taký, ktorý im viac vyhovuje. Veľké medzinárodné koncerny zase môžu mať celú firmu poistenú v jednej zahraničnej poisťovni.
Finančná správa sa teraz rozhodla preveriť, či klienti, ktorí si uzatvorili zmluvu v zahraničí, aj odviedli daň. Daňováci vsadili na to, že veľa takýchto poistení sa uzatvára prostredníctvom finančných sprostredkovateľov. Preto od nich pýtajú informácie.
Listy dostanú aj ďalší
Finsider má k dispozícii kópiu listu, ktorým Úrad pre vybrané hospodárske subjekty žiada samostatných finančných agentov, aby mu predložili zmluvy so všetkými poisťovňami, ktoré nie sú rezidentmi Slovenskej republiky a pre ktorú vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť. A zároveň mu majú predložiť zoznam všetkých poistných zmlúv podľa jednotlivých poisťovní. Tento zoznam má okrem mien ľudí či firiem obsahovať aj prehľad platieb poistného za roky 2019 a 2020 a výšku dane z poistenia, ak bola vyčíslená. Finanční agenti sa majú vyjadriť aj k tomu, či vedia o úhradách dane z poistenia a akým spôsobom je daň z poistenia vysporiadaná.
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty samostatných finančných agentov zároveň upozorňuje, že ak mu nepredložia požadované údaje, dopustia sa správneho deliktu. Za to im hrozí pokuta 30 až 3 000 eur. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom, pod ktorý spadajú firmy s obratom nad 40 miliónov eur, ale aj všetky banky, poisťovne či obchodníci s cennými papiermi. Do jeho kompetencií patrí aj daň z poistenia.
Hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská potvrdila, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty zaslal výzvy štyrom samostatným finančným agentom. Pripravené má však aj ďalšie výzvy.
Vinníkom hrozí viacero pokút
M. Rybanská tvrdí, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty má zo zákona oprávnenie takto postupovať. Podľa daňového poriadku totiž správca dane vyhľadáva neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overuje úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťuje ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáha daňový nedoplatok. „Podľa tohto ustanovenia daňového poriadku je správca dane oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu,“ vraví M. Rybanská.
Daňový poriadok upravuje aj poskytovanie údajov správcovi dane. Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu daňového úradu tieto dokumenty vydať alebo zapožičať.
Typickým príkladom, kedy musí poistník sám zaplatiť daň z poistenia, je, ak si napríklad firma poistí výrobnú halu v zahraničnej poisťovni, ktorá tu nemá pobočku. Pretože riziko poistenia sa nachádza na Slovensku, vzťahuje sa na takúto zmluvu poistná daň. A keďže ju v tomto prípade neodvedie poisťovňa, je povinná ju zaplatiť daná firma. Okrem toho má však aj ďalšie povinnosti. „V prípade, že osobe povinnej platiť daň vznikla povinnosť podať daňové priznanie, má povinnosť registrovať sa najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré jej vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z poistenia. Pokiaľ má táto osoba pridelené DIČ v SR, potom má povinnosť oznámiť daňovému úradu zmenu skutočnosti uvedených pri registrácii, t.j. pôjde o rozšírenie existujúcej registrácie o daň z poistenia,“ hovorí M. Rybanská.
Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok, daňové priznanie sa podáva do konca nasledujúceho kalendárneho mesiac po štvrťroku, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V rovnakom termíne je treba daň aj zaplatiť.
Údaje o zmluvách má aj NBS
Ak daňováci získajú údaje o tom, kto má uzatvorené zmluvy so zahraničnými poisťovňami, môže ich porovnať s daňovými priznaniami. Na základe toho zistia, kto daň neodviedol. Za to hrozí poistníkom viacero pokút. Podľa daňového poriadku môžu dostať napríklad pokutu za neskoré podanie daňového priznania či za oneskorenú registráciu. Ak ide o opakujúce sa porušenie, môžu dostať aj úhrnnú pokutu. A kto neodvedie daň v stanovenej lehote, bude musieť zaplatiť aj úrok z omeškania.
Daňováci sa pri výbere samostatných finančných agentov, od ktorých budú žiadať poistné zmluvy, môžu orientovať podľa údajov, ktorými disponuje Národná banka Slovenska. Sprostredkovatelia jej musia nahlásiť zmluvy so všetkými poisťovňami, ktoré uzatvoria. Tieto informácie sa nachádzajú aj na internetovej stránke NBS. Pri každom sprostredkovateľovi si možno pozrieť, s ktorými finančnými inštitúciami má uzatvorené zmluvy. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty bude pravdepodobne kontrolovať najmä tých agentov, ktorí sa orientujú na poskytovanie služieb pre firmy a zároveň majú uzatvorené zmluvy aj so zahraničnými poisťovňami.
Daň z poistenia vo výške osem percent sa na Slovensku platí od roku 2019. Poisťovne ju musia odvádzať zo všetkých zmlúv neživotného poistenia okrem povinného zmluvného poistenia, z ktorého sa platí osempercentný odvod. Daň z poistenia nahradila poistný odvod, ktorý poisťovne platili v rokoch 2017 a 2018. Kým odvod sa vzťahoval len na zmluvy uzatvorené od roku 2017, daň je potrebné platiť aj zo starších zmlúv. Vlani štát vybral na dani z poistenia 76,3 milióna eur.
Národná banka Slovenska vlani udelila viacerým poisťovniam pokuty za to, že klientom navýšili ceny o daň z poistenia. Podľa NBS nemali oprávnenie klientom ceny zvyšovať, ale mali im novú cenu navrhnúť.
