Inflácia zvoľňovala aj v septembri, stále však ostávala vysoko nadpriemerná. Smerom nadol ju ťahal opäť najmä zmierňujúci sa rast cien potravín, ale i postupne ustupujúca dopytová inflácia – predovšetkým inflácia tovarov, zatiaľ čo zmierňovanie inflácie služieb spomaľujú zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd). Ako potravinám, tak aj dopytovej inflácií v medziročnom porovnaní k spomaleniu pomáha i vysoká porovnávacia báza z minulého roka. Naopak, spomaľovanie inflácie v septembri pribrzdil doznievajúci efekt letného zdraženia ropy. Ceny pohonných hmôt síce stále ostávali medziročne lacnejšie (vďaka nízkej porovnávacej báze), avšak (na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov) už len marginálne.
(Inzercia)
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v septembri v porovnaní s augustom zvýšili v priemere o 0,3%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 8,9% na 8,2%, t.j. na najnižšiu úroveň od konca roka 2021. S postupným ústupom inflácie potravín sa spomaľuje i inflácia ohrozených skupín obyvateľstva. Inflácia domácnosti dôchodcov bola i v septembri už ľahko nižšia ako priemerná inflácia, keď sa spomalila z 8,8% na 7,9%. Rýchlejšie ako v priemere ale ceny stále rastú nízkopríjmovým domácnostiam – inflácia sa u nich zatiaľ spomalila len z 9,4% na 8,5%. Inflácia domácnosti zamestnancov, ktoré tvoria gro všetkých domácností, zvoľnila z 8,9% na 8,2%.
Medziročnú infláciu smerom nadol i v septembri ťahali predovšetkým ceny potravín, ktoré boli zodpovedné za viac ako polovicu septembrové spomalenia priemernej inflácie. V priemere už síce ďalej nezlacňovali (ale ani nezdražovali), dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 13,6% na 11,3%. Zdražovanie potravín sa zastavilo už na jar – od marca už potraviny, po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny, zlacneli v priemere o viac ako 1%. Ich stále dvojciferné medziročné zdraženie je tak výlučne už len dôsledkom ich prudkého zdražovania na prelome rokov.
Ďalšiemu poklesu cien potravín v septembri bránili najmä vyššie ceny pečiva a obilnín (1,6%) a cukru a cukroviniek (0,9%). Aj v ich prípade sme však mohli pozorovať (vďaka vysokej porovnávacej báze z minulého roka) jemne zvoľnenie dynamiky medziročného rastu cien. Ceny ostatných druhov potravín v septembri ďalej zlacňovali (stále aj pod vplyvom sezóny – ovocie, zelenina), alebo zaznamenali len nepatrené zdraženie (mäso o 0,1%). V medziročnom porovnaní si väčšina potravinových položiek pripisuje 10-15% nárast cien. Výnimkou sú medziročne nižšie ceny olejov a tukov (bázicky efekt – pokles o 9,6%), pomalšie zdražujúce ceny ovocia (6,3%) a na opačnej strane ceny zeleniny (16%) a najmä cukru a cukroviniek, ktoré fáza zdražovania zasiahla o niekoľko mesiacov neskôr ako väčšinu ostatných potravinových položiek (22%).
K spomaleniu medziročnej inflácie v septembri opäť prispela aj tzv. dopytová inflácia, a to najmä v dôsledku bázického efektu (vysokej porovnávacej bázy z minulého roka), ale najskôr i v dôsledku uvoľnenia tlaku na ceny tovarov (úzke hrdlá, sekundárne efekty cien energií), či slabšieho domáceho spotrebného dopytu, ktorý by mohol tlačiť na marže obchodníkov. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v septembri síce v priemere vzrástla o 0,4%, dynamika jej medziročného rastu sa ale zvoľnila z 10,1% na 9,4% a bola tak najnižšia od augusta minulého roka. Ústup inflácie sme pozorovali najmä u bežných obchodovateľných tovarov. Tie v porovnaní s augustom síce zdraželi o 0,3%, dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 9,4% na 8,4%. Zmierňovanie medziročného rastu cien je pritom možné pozorovať naprieč rôznymi kategóriami tovarov.
Pri trhových službách uberá inflácia nohu z plynu výrazne pomalšie. Ceny tu i v septembri narástli o 0,6% a dynamika medziročného rastu sa zvoľnila len nepatrne z 11,4% na 11,2%. Ďalšie zrýchľovanie inflácie služieb sa nateraz aspoň zastavilo. Dôvodom pomalšieho ústupu inflácie v oblasti služieb sú najskôr zvýšené mzdové tlaky, ktoré sa prelievajú do vyššej ceny niektorých služieb, kde cena práce tvorí podstatnú časť koncovej ceny. Rast cien služieb ale najskôr stále podporujú aj sekundárne efekty vyšších cien energií a potravín. V septembri infláciu služieb podporili aj vyššie ceny telekomunikačných služieb, ktoré v porovnaní s augustom zdraželi o 2,6%, či silný (nepriaznivý) bázicky efekt pri letenkách, ktoré tak boli medziročne drahšie až o viac ako 50%. Silný, dvojciferný rast cien si ale držia stále aj rekreačné a kultúrne služby, taxislužby, kaderníctva, či reštaurácie a hotely. Naopak, výraznejšie ako zvyčajne po sezóne zlacneli ceny dovolenkových zájazdov (až o 6,5%) – dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 10,6% na 7,9%.
Septembrový začiatok nového školského roka je už tradične hlavným mesiacom úprav cien vo vzdelávaní. Inak tomu nebolo ani tento rok. Ceny vo vzdelávaní v priemere vzrástli o 3,1%, dynamika ich medziročného rastu sa však predsa len spomalila z 13,7% na 12,6%. Viac do svojich peňaženiek museli v septembri načrieť predovšetkým rodičia predškolákov a školákov na základných školách. Poplatky v predprimárnom (materská škola) a primárnom (školské kluby) vzdelávaní v porovnaní s koncom minulého školského roka zdraželi o 4,9% a dynamika ich medziročného rastu sa dokonca opäť zrýchlila, a to z 30,8% na 31,4%. Na zdvíhanie poplatkov tu tlačí aj zlá finančná kondícia samospráv, umocnená daňovým bonusom pre rodiny s deťmi, ktorý išiel najmä na úkor samospráv.
Spomaľovanie inflácie v septembri opäť brzdili ceny pohonných hmôt, u ktorých ešte doznievalo letné zdraženie cien ropy, ale s blížiacou sa zimou sa opäť zvýrazňoval aj tlak na nárast ceny nafty v Európe, ktorej spotrebu pred konfliktom na Ukrajine časť európskych krajín pokrývala i dovozom z Ruska. V poslednom septembrovom týždni tak cena nafty jemne prevýšili i cenu 95-oktánového benzínu. V priemere v septembri ceny pohonných hmôt zdraželi o 1,2%. V medziročnom porovnaní síce ostali jemne nižšie (o 0,6%), dynamika ich medziročného poklesu sa však opäť zmiernila (z -4,5% v auguste)
Zvoľnenie inflácie sa prejavuje aj na vnímaní inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu. To sa zmiernilo z 10,5% na 10,0% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí) a bolo najnižšie od apríla minulého roka. Ešte citeľnejšie sa posledné mesiace zmiernili inflačné očakávania – tie v septembri zotrvali na najnižšej úrovni od začiatku roka 2018, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s augustom klesli už len nepatrne – z 2,8% na 2,7% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabým spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v septembri vzrástla o 0,2%, dynamika jeho medziročného rastu sa ale ďalej spomaľovala z 11,5% na 10,4% – najnižšia hodnota od februára minulého roka.
Výhľad
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt. Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, ale i aktuálne vyššie ceny ropy na svetových trhoch.
V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,8% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 6-6,5%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5%. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)