Komoditné aj finančné trhy zasiahol aj útok Hamasu na Izrael. Prvá reakcia na najvážnejšiu eskaláciu konfliktu za 50 rokov bola logická. Ceny ropy už prvý deň vzrástli o približne 4 %, zlato zdraželo o 1 %. Akcie zamierili nadol, zo strát sa ale nakoniec dostali. Katastrofa pre milióny ľudí tak vo finále nemala na trhy taký dopad, ako zverejnené makroúdaje týkajúce sa inflácie, úrokových sadzieb či trhu práce najvýznamnejších ekonomík. Hlavné akciové trhy z USA a Európy dokonca od začiatku týždňa vzrástli o viac ako 2 %.
Najdôležitejším faktorom pre budúci vývoj bude potenciálna eskalácia vojny. Pravdepodobným krokom bude sprísnenie sankcií voči Iránu, ktorý sa pravdepodobne podieľal na plánovaní útoku na Izrael. Znamenalo by to zvýšenie napätia s USA, ktoré za ostatný rok pomohli Iránu so zvýšením ťažby ropy o približne pol milióna barelov denne. Konflikt by zároveň mohol ovplyvniť vzťah medzi Izraelom a Saudskou Arábiou. Pravdepodobné teraz je, že zlepšenie vzťahov týchto nábožensky odlišných štátov je v nedohľadne. Skutočnou tragédiou by však bolo, ak by sa Izrael dostal do priameho konfliktu s Iránom. V takomto prípade treba počítať s prudkým nárastom cien ropy.
Opakovanie posledného arabského ropného embarga, ktoré nasledovalo po poslednej invázii do Izraela a uvrhlo veľkú časť Západu do recesie, je ale nepravdepodobné. Očakáva sa, že zisky amerických ropných spoločností budú vyššie než obvykle, ale stále by mali byť hlboko pod vrcholom, ktorý dosiahli vlani na jeseň.
Foto: Pexels/energepic.com
Nateraz majú na vývoj trhov väčší vplyv kroky americkej centránej banky. Tie v 3. štvrťroku odpísali časť ziskov z prvej polovice roka, pretože šéf Fedu Jerome Powell uviedol, že v roku 2023 môžeme očakávať ešte jedno zvýšenie úrokových sadzieb do pásma 5,50 až 5,75 %. Na vysokých úrovniach by sa pritom sadzby mali držať dlhšie než sa očakávalo. Tento krok neovplyvnil len akciové trhy. Ďalší pokles zasiahol hodnotu dlhopisov a ich výnos vzrástol na najvyššiu úroveň za 15 rokov.
Nakoniec ale môže byť všetko inak. Prezident atlantskej divízie Fed-u nepredpokladá ďalšie zvyšovanie sadzieb. Podľa Raphaela W. Bostica je súčasná menová politika dostatočne reštriktívna na to, aby sa inflácia v USA dostala na požadované 2 %. Dôsledky dvíhania úrokových sadzieb sa majú ešte len ukázať, ale Bostic zároveň upokojoval, že s recesiou v Spojených štátoch nepočíta. Táto správa potešila investorov a zatienila aj vojnový útok na Izrael.
Autor: Marek Malina, analytik Portu