Keď pred finančnou krízou developeri úspešne zbúrali veľa priemyselných budov na bratislavských Nivách, odborníci na nehnuteľnosti hovorili, že veľa priestorov, kde by mohli vzniknúť lofty, už v hlavnom meste neostalo.
Na Nivách sa zachovala aspoň budova starej pradiarne, ktorú zrekonštruovala spoločnosť YIT. Treba povedať, že vydarene, ale loftové byty tam nie sú. Je to prevažne kancelársky projekt. Pokus o lofty urobila aj investičná spoločnosť Dynastion v projekte Dve sýpky v Jarovciach. Aj tam sú to v podstate novostavby v industriálnom štýle a otvorené loftové priestory sú vyhradené pre firmy, retail a podujatia. V bratislavskom Novom Meste funguje už dlhšie aj Mlynica, ktorá ponúka priestory tiež len pre firmy a eventy.
Najnovšie sa chce na loftový projekt s bytmi zamerať developer Werks, ktorý už dokončil susedný bytový dom BD Račianska. Oba projekty budú mať spoločný vnútorný dvor.
Nové loftové byty na Kominárskej ulici vzniknú v budove bývalých tlačiarni Svornosť. Budúcu podobu loftov určili architekti z kancelárie Gut Gut, ktorí robili aj na susednom dome, za ktorý získali nomináciu na cenu CE ZA AR.
„Našim zámerom je skultivovať celú lokalitu a vytvoriť začiatok budúcej mestskej triedy až po budovu takzvanej kukurice,“ vysvetľuje Martin Mistrík, riaditeľ a zakladateľ Werksu. Tá stojí na rohu Jarošovej a Račianskej ulici a je to ubytovňa pre policajtov.
Lofty sú vzdušné
Loftové bývanie sa odlišuje od bežných bytov najmä väčšou rozlohou bytov, vysokými stropmi a zvyčajne aj industriálnymi prvkami. To všetko nájdeme aj v projekte Lofty Kominárska.
Investor plánuje napríklad zachovať pôvodný tvar okien a aj ich materiál – sklobetón. Pôvodné okná sú síce nepriehľadné, takže nové sa sprehľadnia a sklobetón bude modernejší. Mriežkovanie, ktoré evokuje priemyselnú budovu, sa zachová.
Priemyselný charakter budú pripomínať aj oceľové schodiská, ktoré budú odhlučnené. Surový betón, ktorý sme videli pri prehliadke projektu, bude zachovaný len niekde. Architekti preferujú na bielo omietnuté steny.
Artefakty z pôvodnej tlačiarne sa veľmi nezachovali. Developer má len časť tlačiarenského stroja, ktorý využije.
Priestory bytov budú rozľahlé a budova ponúka aj priestorovú bohatosť. Nie každé podlažie je rovnaké. Preto sa aj architekti mohli s jednotlivými priestormi vyhrať.
Pre rodiny s deťmi developer ponúka v interiéri aj drevo a jemnejšie povrchy. Pre milovníkov industriálu má rebierkové stropy s odtlačkom pôvodného dreveného debnenia z roku 1953.
Celkovo má byť v budove 51 bytov z toho 36 loftov. Celá budova má deväť podlaží a pribudne aj viac ako sto podzemných garáži. Hrubá stavba by mala byť dokončená už na budúci rok na jar a dokončenie celej rekonštrukcie investor odhaduje na koniec roka 2025.
Retailové prevádzky budú len v parteri budovy a bude ich šesť. Podlubie budovy, kde je aj parter, bude zachované.
Vysokú cenu by mal vynahradiť priestor
Investor tvrdí, že už má predaných štvrtinu loftov. Ich priemerná rozloha je okolo 100 metrov štvorcových. Nájdu sa tam aj menšie dvojizbové byty od 50 do 60 metrov štvorcových, ale aj lofty s výmerou až 260 m2, ktoré sú len dva.
Cena vychádza na 6-tisíc eur na meter štvorcový, čo je pre túto lokalitu veľa, ale investor argumentuje, že záujemcom v podstate predávajú metre kubické priestoru. V bytoch s vysokými až päťmetrovými stropmi sa totiž dá urobiť druhé podlažie cez vstavanú galériu.
Na porovnanie, starší zrekonštruovaný trojizbový byt s výmerou 127 m2 sa v tejto lokalite dá kúpiť za 390-tisíc eur. Cena za meter štvorcový tak vychádza na niečo vyše 3-tisíc eur.
„Naši zákazníci nie sú len umelci, ale aj rodiny s deťmi, ktorí sú ochotní si priplatiť za unikálny priestor,“ opisuje klientov M. Mistrík. Aj podľa architekta z GutGut Štefana Polakoviča je hĺbka priestoru loftov veľké plus.
Z exteriérových vychytávok budovy je nutné spomenúť napríklad vonkajšie rolety, ktoré nebudú len na oknách, ale aj na balkónoch a to nielen zhora, ale aj zboku. Ponúknu tak obyvateľom intimitu. Na zelenej streche bude nainštalovaná fotovoltika. V bytoch bude podlahové kúrenie a centrálne chladenie.
Okrem ateliéru Gut Gut sa na projekte podieľa aj projektu ateliér Bouda Masár. Ten sa podieľal v minulosti napríklad na rekonštrukcii Bratislavského Hradu, Cvernovky alebo pivovaru Stein.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
