Na Slovensku i v okolitých krajinách rastie počet rodinných domov, ktoré si na strechu nechali nainštalovať fotovoltické panely. Vďaka tomu šetria elektrickú energiu a zároveň znižujú aj svoju závislosť na jej dodávkach z externej siete. Fotovoltika okrem úspor spôsobuje aj zvýšené riziko. Vo viacerých krajinách si už všimli nárast počtu požiarov, ktoré domáce elektrárne spôsobujú.
Riziká si začali všímať aj hasiči či poisťovne. Dôkazom toho je vznik orientačnej štatistiky počtu požiarov spôsobených fotovoltikou za posledné tri roky, ktorú si pre vlastné účely vytvoril Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Podľa nej bolo od začiatku roka 2021 až doteraz zaznamenaných 36 požiarov, ktoré spôsobila fotovoltika. Vo viac ako polovici všetkých prípadov išlo o požiar v rodinných domoch.
Nárast počtu požiarov je evidentný najmä pri porovnaní vlaňajška a prvých deviatich mesiacov tohto roka. Kým za minulý rok hasiči evidujú šesť požiarov fotovoltiky, od začiatku tohto roka ich vypuklo už 22. Stúpajúcu tendenciu evidujú aj českí hasiči, na čo upozornil portál hn.cz. „Jedným z hlavných faktorov nárastu požiarov fotovoltických technologických systémov pripisujeme aj k ich zvýšenému počtu inštalácií,“ uvádza pre Finsider hovorkyňa Prezídia HaZZ Bianka Královičová.
Poistky môžu byť drahšie
Riaditeľ divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefan Fajnor zdôrazňuje, že častejší výskyt požiarov fotovoltiky môže byť dôvod na to, aby poisťovne zvážili toto riziko a zvýšili sadzbu. Podľa jeho slov to môže zvýšiť cenu poistného pri poistení nehnuteľností či domácností, ktoré fotovoltiku používajú, alebo sa sprísnia podmienky už pri vstupe do poistenia pri takýchto nehnuteľnostiach. „Taktiež to ale môžu poisťovne zobrať plošne a rozložiť toto riziko medzi všetky poistené nehnuteľnosti, čo by znamenalo oveľa nižší nárast poistného celoplošne,“ vysvetľuje Š. Fajnor.
Aj senior analytik spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec pripúšťa, že ceny môžu kvôli požiarom fotovoltiky stúpať. „Ide však len o jedno z mnohých rizík, ktoré sú kryté. Preto nepredpokladáme, že by bol ten vplyv výraznejší. V tomto smere môžu poisťovne pristupovať k problematike rôzne. Napríklad môžu omnoho viac dbať na to, aby bola fotovoltika inštalovaná odborne spôsobilou firmou a podobne. Vo všeobecnosti však poistné za poistenie nehnuteľností kontinuálne rastie. Významnejší vplyv má na to inflácia a to najmä rast cien stavebných prác a materiálov,“ hovorí.
Poisťovne, ktoré oslovil portál Finsider, zatiaľ neevidujú zvýšený počet škôd, ktoré spôsobila fotovoltika. Preto sa zatiaľ nechystajú meniť ani ceny poistenia. Na druhej strane vývoj v tomto smere sledujú, čo naznačila hovorkyňa Allianz – Slovenskej poisťovne Helena Kanderková. „V každom prípade škodovosť v jednotlivých segmentoch poistenia aj škodovosť konkrétneho klienta je jedným z faktorov, ktoré popri ďalších faktoroch vstupujú do výpočtu ceny poistenia,“ tvrdí.
Fotovoltika sa objavuje v nových zmluvách
Samotný požiar, ktorý by mala na svedomí fotovoltika, je v súčasnosti krytý poistením nehnuteľnosti či domácnosti. Ako príčina požiaru sa podľa Š. Fajnora tiež začala objavovať v novších poistných zmluvách. O tom, či sa potom prípadná škoda po požiari prepláca z poistky, podľa neho závisí od ďalších faktorov. „Tam je vždy otázka, z akého dôvodu vznikol požiar, či to bol chybný materiál na fotovoltike, alebo neodborná inštalácia, prípadne náhodná udalosť. Toto všetko môže mať vplyv na poistné plnenie poisťovne,“ zdôrazňuje riaditeľ divízie neživotného poistenia z Finportalu.
Príčinou, kvôli ktorej ľudia prídu o celé krytie škody alebo jeho časť, je svojpomocná inštalácia fotovoltiky. Pri požiari zisťuje požiarny technik príčinu a okolnosti jeho vzniku. V súlade so zisteniami hasičov potom postupuje aj poisťovňa, ktorá pri likvidácii vychádza z požiarnej správy. „Poisťovňu zaujíma zavinenie a príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku požiaru. Ak bola odborná inštalácia podmienkou uvedenia zariadenia do prevádzky a táto podmienka nebola splnená, poisťovňa to môže považovať za porušenie poistných podmienok. Ak by v tomto prípade došlo k požiaru a následne by sa preukázalo, že zariadenie nespĺňalo legislatívne požiadavky alebo bolo namontované neodborne a to zapríčinilo požiar, môže byť preplatenie škody zo strany poisťovne krátené alebo zamietnuté,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra.
Poisťovne pristupujú k riešeniu takýchto poistných udalostí vždy individuálne, pričom berú do úvahy mieru zavinenia. Ak sa potvrdí, že požiar vznikol v súvislosti s fotovoltikou, ale bola uvedená do prevádzky v súlade s nariadeniami, náhradu škody na majetku si je možné uplatniť z poistenia nehnuteľnosti či domácnosti. Hovorkyňa hasičského prezídia tvrdí, že podľa ich trojročnej štatistiky bola v 80 percentách prípadov požiarov fotovoltiky ako príčina určená prevádzkovo-technická porucha.
Problém môžu mať podľa Š. Fajnora ľudia so staršími zmluvami poistenia nehnuteľnosti či domácnosti, v ktorých nemusí byť zahrnuté riziko vzniku požiaru z fotovoltiky. „Ďalšou témou, ktorá sa otvára pri tomto poistení, je to, kto je majiteľom fotovoltiky a kto ju inštaloval. Tam sa už potom otvára téma aj poistenia zodpovednosti,“ vysvetľuje. Ak by bola za príčinu požiaru označená výrobná vada na zariadení, zodpovednosť za vznik požiaru nesie jej výrobca. Od neho si potom poisťovňa môže nárokovať náklady za škody, ktoré v rámci poistenia majetku vyplatila.
Najčastejšie začne horieť elektroinštalácia
Podľa hasičov bola za posledné tri roky najčastejším miestom vzniku požiaru pri fotovoltike elektroinštalácia. Tá podľa ich orientačnej štatistiky tvorila 35 percent prípadov. V 24 percentách prípadov bolo ako miesto vzniku požiaru určené batériové úložisko. Pri ostatných prípadoch vznikol požiar v meniči, na samotnom paneli alebo na inom mieste v dome. Hasiči pritom upozorňujú hlavne na umiestnenie batériovej miestnosti. Podľa nich sa na to často využívajú garáže a podobné priestory v rodinných alebo malých komerčných budovách.
„Malo by sa skontrolovať, či sú tieto priestory dostatočne požiarne oddelené od častí budovy, v ktorých sa pravidelne zdržiavajú osoby. Takýto priestor musí byť samostatným požiarnym úsekom, v ktorom sa nenachádza nič iné okrem úložiska elektrickej energie a musí byť oddelený od ostatných priestorov konštrukciami, ktoré majú minimálne rovnakú požiarnu odolnosť ako nosná konštrukcia budovy. Tento priestor by sa mal posúdiť aj z hľadiska ochrany proti výbuchu v závislosti od zvoleného systému skladovania energie. Treba zvážiť aj riziko možného zaplavenia, najmä ak sa tento priestor nachádza v suteréne,“ upresňuje hovorkyňa hasičov.
Hasičský zbor poukazuje aj na vetranie takýchto priestorov. „Vetracie otvory by mali zabezpečiť, aby bol priestor vetraný priamo do exteriéru a aby plyny z priestoru nemohli uniknúť, keď je priestor vetraný a nerozšírili sa do ďalších častí budovy. Treba si uvedomiť, že novšie technológie ukladania energie využívajúce lítium-iónové batérie predstavujú aj iné nebezpečenstvá ako bežné olovené batérie a že bezpečnostné opatrenia pre takéto batérie sú podrobnejšie špecifikované v normách,“ hovorí B. Královičová. Tie špecifikujú napríklad opatrenia na zabránenie prehriatiu a vzniku elektrického oblúka v spínacích a spojovacích prvkoch elektrických inštalácií a opatrenia na zabránenie výbuchu. Skratové prúdy môžu byť v batériách veľmi vysoké.
Hovorkyňa hasičského prezídia zdôrazňuje, že pri nadmernom nabíjaní bežných olovených a nikel-kadmiových batériových článkov vzniká vodík a kyslík, ktoré tvoria výbušný plyn a preto musí byť priestor batérie dobre vetraný, aby koncentrácia vodíka neprekročila kritickú úroveň. „Ak nie je možné prirodzené vetranie priestoru, je potrebné nútené vetranie pomocou ventilátorov vhodných do výbušného prostredia. Na protiľahlých stenách musia byť aspoň dva vetracie otvory, ktoré sú od seba vzdialené aspoň dva metre, aby sa zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu v priestore,“ dodáva.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
