Rast slovenskej ekonomiky sa podľa očakávaní v treťom štvrťroku zmiernil. Podľa predbežných odhadov Štatistického úradu sa HDP v stálych cenách oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšil o 0,2% (sezónne očistené). Dynamika medziročného rastu sa spomalila z 1,5% na 1,1% (resp. z 1,2% na 1,1% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt).
(Inzercia)
Štruktúru rastu ekonomiky zverejní Štatistický úrad až v úvode decembra. Zatiaľ len slovne naznačil, že ekonomiku smerom nahor stále ťahal predovšetkým čistý export, inými slovami rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu, ktoré sa nezvýrazňujú len v nominálnom vyjadrení, ale aj po očistení o cenové vplyvy. Exportnú aktivitu v medziročnom porovnaní podporuje najmä zotavenie výroby a exportu áut, kľúčovej komodity slovenského zahraničného obchodu. Automobilový priemysel bol najskôr stále hlavným zdrojom medziročného rastu ekonomiky pri pohľade na rast z ponukovej strany. Jeho rast sme však videli predovšetkým v prvej polovici roka. Čísla priemyselne produkcie naznačujú, že k medzikvartálnemu rastu ekonomiky už najskôr citeľne neprispieval, ak vôbec.
Štatistický úrad zároveň poukázal, že medziročný rast ekonomiky i v treťom štvrťroku naďalej tlmila klesajúca spotreba domácnosti i klesajúce zásoby. Rozpúšťanie zásob naakumulovaných počas krízy úzkych hrdiel sme pozorovali už v prvých kvartáloch tohto roka a tento trend najskôr pretrval aj počas leta. Nižšia potreba dovozu materiálu do produkcie (vyprázdňovanie zásob) zároveň pomáha zvýrazňovať aj zahranično-obchodné prebytky. K rozpúšťaniu zásob však môže prispievať i postupné ukončovanie stavebných projektov, ktoré sa zo zásob postupne presúvajú do fixného kapitálu.
Maloobchodné tržby naznačujú, že spotreba domácnosti ostáva v porovnaní s minulým rokom utlmená, keď sa do nej tento rok už premietol pokles reálnych príjmov domácnosti. Maloobchod však zároveň naznačuje, že svoje dno spotreba domácnosti mohla nájsť už začiatkom jari. V lete pokračovalo jej zotavovanie, hoci úrovne z leta minulého roka stále nedosahovala. V septembri sme síce pozorovali opäť prekvapivú korekciu spotreby, avšak čísla e-kasy naznačujú, že najskôr len dočasnú a už v úvode posledného kvartálu roka sa tržby maloobchodu vrátili na rastovú trajektóriu. Silný pokles spotreby v septembri by tak mohol súvisieť s technickým efektom menšieho počtu pracovných dní, či konsolidáciou rozpočtov domácnosti po dovolenkových výdavkoch. Akokoľvek, medziročný pokles spotreby domácnosti sa pravdepodobne v treťom štvrťroku už zmiernil.
Trh práce naďalej kopíruje kondíciu ekonomiky. V treťom štvrťroku sa zamestnanosť zvýšila, hoci len nepatrne o 0,1% (sezónne očistené), resp. o 0,2% v medziročnom porovnaní. Rast produktivity práce (v stálych cenách) sa spomalil z 1,4% na 0,8%. V nominálnom vyjadrení potom produktivita práce (vďaka vyšším cenám v ekonomike) medziročne vzrástla až o takmer 11%. Spätná indexácia miezd, ale i nárast miezd vo verejnej správe síce najskôr potiahli nahor aj nominálne mzdy, podobne ako v úvode roka ale nominálny rast miezd pravdepodobne stále jemne zaostávala za nominálnym rastom produktivity práce.
Spomalenie ekonomického rastu zaznamenala počas leta väčšina ekonomík EÚ a eurozóny. Viaceré dokonca, na rozdiel od Slovenska, zaznamenali pokles ekonomickej aktivity. Podľa prvotných predbežných odhadov Eurostatu zverejnených ešte koncom októbra, sa ekonomika eurozóny v priemere v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom prepadla o 0,1% (sezónne očistené), ekonomika EÚ naopak zaznamenala nepatrný nárast o 0,1% (sezónne očistené). Rast európskej ekonomiky osciluje okolo nuly už posledné štyri kvartály, čo sa prejavilo aj na medziročných číslach. Ako medziročný rast EÚ, tak i eurozóny sa v treťom štvrťroku spomalil na 0,1% (z 0,5% v eurozóne, resp. z 0,4% v EÚ). Nám blízke ekonomiky Nemecka, Rakúska, či Česka si v treťom štvrťroku pripísali pokles ekonomickej aktivity, a to ako v medzikvartálnom, tak i medziročnom porovnaní. Slovensko na rozdiel od nich drží v čiernych číslach pravdepodobne najmä silný impluz z dočerpávania eurofondov, t.j. rýchlejší rast verejných investícií. Európsku ekonomiku i po čas leta nad vodou držala najmä jej južná časť, ktorá je energetickou krízou predsa len o niečo menej zasiahnutá. I v treťom štvrťroku ďalej rástla najmä španielska ekonomika, v ľahkom pluse sa stále drží aj francúzska ekonomika.
Výhľad
Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku naplnil naše očakávania. V dôsledku októbrovej revízie rastu ekonomiky v prvej polovici roka ale predsa len znižujeme odhad jej tohtoročného rastu z 1,2% na 1,1%. Budúci rok následne očakávame len jemne oživenie ekonomického rastu na 1,5-1,6%, keď by ekonomiku mohol začať postupne opäť podporovať i zotavujúci sa externý a spotrebný dopyt.
Do posledného štvrťroku tohto roka ale ostávajú vyhliadky externého prostredia naďalej znepokojivé. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. Skepsa by sa pritom mohla čoraz viac rozširovať aj do sektora služieb. Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, tak už počas leta zoslablo a tento trend najskôr pretrvá aj v poslednom štvrťroku roka, čo sa prejaví aj na raste slovenských exportov.
Na druhej strane, nádejou slovenskej i európskej ekonomiky by mohla byť znovu sa zobúdzajúca spotreba domácnosti. Inflácia síce ostáva nad úrovňami bežnými v poslednom desaťročí, naprieč Európou je však na ústupe. Spolu so spätnou indexáciou miezd sa tak v druhej polovici tohto roka s veľkou pravdepodobnosťou zastaví i prepad reálnych príjmov domácnosti, čo by sa malo postupne prejaviť aj na opätovnom reštarte spotrebného apetítu slovenských i európskych domácnosti. Naznačuje to aj zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera (v EÚ i na Slovensku).
Slovenskú ekonomiku by v poslednom štvrťroku tohto roka mali stále výdatne podporiť i verejné investície. Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014-20, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období, spolu s prvými investíciami z Plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície (i ekonomiku). Plán obnovy by následne mal prebrať žezlo ťahúňa verejných investícií od budúceho roku, predovšetkým však v roku 2025. Vyššie verejné investície by mohli viac ako plne kompenzovať i slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus i rastúce úrokové sadzby.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)