Podľa rôznych štúdií sú zdravie a bohatstvo korelované naprieč celým socioekonomickým spektrom, čo znamená, že ľudia s vyššou úrovňou príjmu a väčším bohatstvom majú tendenciu mať lepšie zdravotné výsledky a žijú dlhšie. V dátach vidíme, že na Slovensku máme rezervy v oboch premenných. V zdraví žijeme iba do 57 rokov a v rámci osobného bohatstva nás v porovnaní s inými členmi Európskej únie limituje menej rozvinutá ekonomika a konzervatívnejší prístup k investovaniu.
Slovensko v našom Indexe finančného zdravia obsadilo v rámci štátov EÚ-27 nelichotivé 23. miesto. Nie je možné efektívne budovať finančné zdravie bez určitej úrovne finančnej gramotnosti. Téma finančného vzdelávania je u nás predmetom dlhodobých diskusií a hoci sa na tomto poli v ostatných rokoch urobilo veľa práce, stále platí, že sa ešte máme kam posúvať. Celkovo Slovensko vo finančnej gramotnosti skončilo na 12. mieste, blízko priemeru celej EÚ, čo vzhľadom na umiestnenie ostatných štátov V4 prípadne väčších a rozvinutejších ekonomík možno považovať za solídny základ do ďalšej práce v tejto oblasti.
Slovensko v našom Indexe finančného zdravia obsadilo v rámci štátov EÚ-27 nelichotivé 23. miesto. Do indexu sme zahrnuli 8 parametrov, ktoré popisujú, ako sme na tom s vytváraním dostatočnej finančnej rezervy (schopnosť čeliť nepredvídaným výdavkom), sporením (miera tvorby úspor, podiel investícií na finančnom majetku domácností), zadlžením (pomer úverov a vkladov domácností, pomer zlyhaných úverov) a celkovou situáciou v spoločnosti (podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením). Keďže väčšinu majetku Slováci držia v nehnuteľnostiach, do nášho indexu sme zahrnuli aj ukazovateľ, ktorý hovorí o dostupnosti bývania. V neposlednom rade má na finančné zdravie vplyv príjem, preto sme hodnotili aj úroveň platových rozdielov medzi mužmi a ženami.
Základným atribútom finančného zdravia každej domácnosti je schopnosť čeliť nepriaznivej situácií prostredníctvom nasporenej finančnej rezervy, ideálne v kombinácií s efektívne nastaveným poistením. V našom prieskume respondenti deklarovali, že v priemere vedia ustáť svoje výdavky počas 23 týždňov bez toho, aby si museli požičať. Na druhej strane je iba štvrtina Slovákov so svojou finančnou situáciou spokojná a viac ako polovica z nás (56 %) nemá dostatočnú finančnú rezervu v objeme trojmesačných výdavkov alebo príjmov. Zároveň by podľa dát Eurostatu až 27 % Slovákov malo problém ustáť neočakávane výdavky. Pozitívom je, že situácia sa v tejto oblasti zlepšuje, pretože pred 10 rokmi to bolo takmer 40 %. V miere úspor, ktoré dokážeme tvoriť z disponibilných príjmov, patríme do poslednej tretiny, pričom do hodnotenia vstupovali dáta z roku 2021 (kompletné dáta za EÚ-27), keď sme sporili nadpriemerne najmä kvôli pandémií. V roku 2022 bola miera úspor slovenských domácností o už takmer polovicu nižšia, pričom v roku 2023 klesla až na historické minimá.
Najhorším prejavom či symptómom ťažkého poškodenia finančného zdravia je chudoba alebo sociálne vylúčenie. Samotný ukazovateľ sa skladá z troch kompozitov: miera rizika príjmovej chudoby, miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie a miera veľmi nízkej intenzity práce. Z nich má práve príjmová chudoba (menej ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu) najväčší podiel na úrovni 13,7%. Podľa prieskumu EU-SILC bolo v roku 2022 na Slovensku takmer 890 tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo predstavuje 16,5% obyvateľov z celkovej populácie. Vo vekovej kategórií 0 až 17 rokov, to bolo až 24,7%
To znamená, že na Slovensku 1 zo 4 detí vyrastá v prostredí, v ktorom s veľkou pravdepodobnosťou nebude schopné naplniť svoj životný potenciál a chudoba je dedičná. Často ide o deti z mnohopočetných rodín, alebo rodín, kde je iba jeden rodič, prípadne deti žijú v marginalizovanej komunite. Z pohľadu EÚ-27 patríme v tomto ukazovateli k tým najúspešnejším štátom, hoci je pravdou, že chudoba na Slovensku môže vyzerať inak, ako chudoba v Belgicku. Tento ukazovateľ je na Slovensku v horizonte rokov 2015 – 2022 relatívne stabilný. Najnižšiu mieru ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením vykazuje Česko. Nie je náhodou, že práve Česko vedie rebríček krajín EÚ-27 s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Z nášho najnovšieho prieskumu (august 2023) vyplýva, že zlepšenie svojej finančnej situácie na horizonte 2 až 3 rokov pociťuje na Slovensku 23 % respondentov. Ide o mierny nárast (+2 %) v porovnaní s rokom 2022. Na druhej strane však v roku 2019 deklarovalo zlepšenie na rovnakom časovom horizonte až 37 % opýtaných. Zároveň až tretina Slovákov (35 %) vníma v horizonte 2 až 3 rokov svoju finančnú situáciu ako zhoršujúcu sa. Najnepriaznivejší vývoj finančnej situácie pozorujeme vo vekovej kategórií nad 60 rokov, kde zhoršenie deklarovalo až 42 % respondentov.
Naopak, vo vekovej kategórií 15 až 34 rokov vidíme najnižší podiel vnímania zhoršenia finančnej situácie (24 %) a najvyšší podiel zlepšenia (33 %), to ale môže súvisieť s lepšou adaptabilitou mladých ľudí na meniace sa prostredie a zároveň s kariérnymi posunmi. Naše domácnosti majú tiež vysoký pomer dlhu voči bankovým vkladom (112 % v 06/2023) a zároveň máme v investíciách iba menšiu časť celkového finančného majetku (vrátane poistenia a penzijných fondov). Celý report k Indexu finančného zdravia si môžete pozrieť TU.
Ako zlepšiť finančné zdravie? Budovanie finančnej rezervy je dôležité. Ideálne aspoň v objeme troch mesačných príjmov. Pravidelné sporenie a investovanie je potrebné. Sporenie a investície je dôležité prehodnocovať a raz za čas zvyšovať aspoň o výšku inflácie. Ak sa dá, voľné peniaze je dobré držať vo výnosnejších investičných alebo dlhších terminovaných produktoch. Zosúladenie očakávaní výnosu s ochotou podstúpiť riziko je kľúčom k spokojnosti.
Vlastníctvo konkrétnej nehnuteľností v budúcnosti môže znížiť mobilitu na pracovnom trhu. Je dobré počítať s možnosťou zmeny bydliska. Príprava na dôchodok má byť cieľavedomá. Základom sú II. a III. pilier v kombinácií s pravidelným investovaním (IV. pilier). Predpokladom na dobré finančné zdravie je vyšší príjem. Vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie sú preto nikdy nekončiaci proces. Míňanie do výšky príjmov je zodpovedné a pri úveroch je aktívny záujem o možnosti konsolidácie starších dlhov viac ako žiadúci.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
