Časť peňazí z povinného zmluvného poistenia (PZP) končí aj v rukách štátu. Poisťovne sú totiž povinné ministerstvu vnútra posielať osempercentný odvod z povinného poistenia. Okrem toho, že cez odvod financuje techniku či práce hasičov a policajtov, mali by putovať aj na prevenciu bezpečnosti na cestách. V praxi idú peniaze skôr na odstraňovanie následkov dopravných nehôd.
Problém je aj v tom, že ministerstvo za prevenciu považuje napríklad nákup rýchlostných radarov. Poisťovne už roky volajú po zmene a ako príklad ukazujú Česko, kde o rozdelení peňazí rozhodujú aj poisťovne.
Nejde pritom o malú sumu. Poisťovne každoročne odvedú ministerstvu vnútra vo forme odvodu viac ako 30 miliónov eur.
To, ako sa využívajú peniaze z odvodu na Slovensku, určuje zákon o poisťovníctve. Ten hovorí, že prostriedky rozdeľuje ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na techniku, ich údržbu a prevádzkovanie. Okrem toho peniaze dostáva polícia na nákup techniky, ktorú potrebuje na dohľad nad bezpečnosťou na cestách, objasňovanie príčin nehôd, výstavbu a vybavenie koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania. O rozdelení musí ministerstvo rozhodnúť vždy do konca júna príslušného roka.
Poisťovne, ktoré odvod z povinného poistenia platia, hovoria, že verejnosť nevie, na aké konkrétne opatrenia sa peniaze využívajú. Podľa nich sa na prevenciu štát zameriava nedostatočne. „Tento stav nepovažujeme za správny, pretože práve poistení motoristi tento odvod financujú a v ich záujme je, aby premávka na cestách bola bezpečná. Jednou z úloh, ktoré má Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) stanovenú zákonom o PZP, je podieľať sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave, teda aj SKP by mala byť súčasťou procesu určovania účelu použitia prostriedkov osempercentného odvodu. V praxi však SKP na rozdelenie prostriedkov z PZP nemá žiaden dosah a ani financie na zákonom stanovenú prevenciu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a SKP Martin Kaňa.
Samotné ministerstvo sa pri využití peňazí odvoláva na definíciu v legislatíve. V tomto roku išlo podľa požiadavky policajného prezídia na prevenciu viac ako 13 miliónov eur. Ide o zhruba 39 percent z celkového odvodu z poistného. Polícia peniaze využíva na dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky či techniku. „Ministerstvo pri rozdelení odvodu časti poistného pri návrhu prihliada na potreby Prezídia Policajného zboru čo sa týka prevencie na cestách a vyčleňuje potrebný objem finančných prostriedkov na základe nimi predložených požiadaviek,“ uvádza tlačový odbor ministerstva vnútra.
Odvod z povinného poistenia v Česku
V Českej republike chápu prevenciu inak. Poisťovne tam musia už niekoľko rokov posielať z každej povinnej poistky minimálne tri percentá do takzvaného Fondu zábrany škôd. Ten spravuje Česká kancelária poisťovateľov a v podstate ide o obdobu osempercentného odvodu na Slovensku. Zásadný rozdiel je v tom, že prostriedky nejdú len hasičom či policajtom, ale aj na rozsiahle preventívne kampane. Všimnúť si ich mohli aj slovenskí motoristi. Väčšinou sú v podobe reklamy v televízii či rozhlase. Snímky upozorňujú napríklad na riziko používania telefónu za volantom, agresívnej jazdy či riadenia pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.
Z fondu sa financuje aj vzdelávanie cieľových skupín, ako sú deti či cyklisti, ale tiež kurzy prvej pomoci a podobne. Kampane na podporu bezpečnosti na cestách majú podľa českých poisťovní široký celospoločenský ohlas a projekty podporujú aj štátne orgány. Na prevenciu ide zhruba 20 percent zo všetkých peňazí, ktoré sa na špeciálnom odvode vyberú. Fond má aj komisiu, ktorá zaplatené projekty kontroluje.
Aj na Slovensku o rozdelení peňazí z odvodu rozhoduje špeciálna komisia. Poisťovne v nej ale chýbajú. Komisiu zriaďuje minister vnútra, jej predsedom je štátny tajomník ministerstva vnútra a členmi sú generálny riaditeľ ministerstva, ďalej generálny riaditeľ sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, prezident Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ sekcie krízového riadenia, viceprezident policajného prezídia. Zástupcovia ministerstva financií sú prizvaní na prerokovanie finálneho návrhu. „Finančné prostriedky sú prísne sledované podľa odvodu za jednotlivé roky,“ uvádza ministerstvo vnútra.
Ideálnym riešením by podľa poisťovní bolo, keby o odvode rozhodovala skupina odborníkov, v ktorej by boli zastúpené okrem SKP aj relevantné štátne orgány, do kompetencie ktorých spadá prevencia a bezpečnosť na cestách. Podľa M. Kaňu by tam mali byť ministerstvá vnútra, financií a dopravy. „Spoločne by mali rozhodovať o efektívnom využití zdrojov pre záchranné zložky, pri prevenčných opatreniach, či edukácii účastníkov v cestnej premávke,“ tvrdí šéf poisťovateľov.
Zmena už bola pripravená v zákone
Lepšie využitie odvodu a zapojenie poisťovní do rozhodovania o týchto zdrojoch sa už za predchádzajúcej vlády dostalo aj do návrhu novely zákona. Ministerstvo financií plánovalo umožniť poisťovniam, aby mohli hovoriť do toho, ako sa odvod z povinného poistenia použije. Podľa návrhu ministerstva mala vzniknúť nová komisia, ktorá by rozhodovala o tom, na ktoré projekty pôjdu peniaze. V nej by malo troch členov ministerstvo vnútra, jedného člena ministerstvo financií a dvoch členov SKP. Poisťovne tiež navrhovali rozdeliť odvod na polovicu. Štyri percentá by dostávalo ministerstvo a zvyšné štyri percentá by sa presunulo do novovytvoreného fondu zábrany škôd. Išlo by o podobný fond ako v Česku. Legislatívny proces sa nakoniec zastavil.
M. Kaňa hovorí, že vlastný návrh využitia prostriedkov z odvodu, ktorý predložili poisťovne, si vyžaduje široký konsenzus štátnych orgánov. „Z dôvodu pozastaveného legislatívneho procesu sa aj návrh na prerozdeľovanie prostriedkov odvodu dostal na vedľajšiu koľaj. Naďalej sa budú používať na účely sanovania dopravných nehôd, teda reparácie vzniknutých škôd namiesto vynakladania aspoň časti prostriedkov na podporu účinnej prevencie bezpečnosti na cestách,“ tvrdí šéf SLASPO a SKP.
Keby sa na Slovensku zaviedol špeciálny fond, konkrétne návrhy na prevenčné projekty by mali podľa poisťovní prichádzať po odbornej diskusii. Zahŕňať by podľa nich mali edukáciu, kampane na predchádzanie nehodovosti, či organizovanie vhodných prevenčných akcií, workshopov a odborných diskusií. Prevencia by mala byť aj podľa všeobecného názoru odborníkov zameraná na tie oblasti, ktoré sa dlhodobo ukazujú ako problematické. Ide napríklad o nehody spôsobované mladými vodičmi, alkohol za volantom, nepozornosť pri šoférovaní či také, ktoré je potrebné v konkrétnych obdobiach verejnosti zdôrazňovať.
V minulosti už pritom fond, z ktorého sa financovala prevencia, existoval. Ešte pred rokom 1989 museli poisťovne povinne tvoriť fond zábrany škôd vo výške dvoch percent z prijatého poistného v celom neživotnom poistení. Peniaze sa potom podľa štátnej stratégie využívali na rôzne aktivity v oblasti ochrany života, zdravia občanov a bezpečnosti cestnej premávky. Po revolúcii sa tento fond stal dobrovoľným. Neskôr úplne zanikol.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: