Negatívny výhľad, ale prekvapivo pozitívna platobná morálka. Na Slovensku sa trend po ostatných dvoch úspešných rokoch mení.
(Inzercia)
Situácia v nemeckom kovospracujúcom priemysle nebola nikdy jednoduchá, ale s prílevom konkurencie čínskych štátom podporovaných výrobkov, ako aj poklesom nemeckého automobilového priemyslu trvajúcim už od roku 2018, sa stala ešte náročnejšou. Napriek výzvam, ktorým sektor čelí, sa však paradoxne podľa prieskumu nadnárodnej spoločnosti Coface o platobnom správaní v Nemecku platobná morálka v kovospracujúcom sektore v priebehu rokov zlepšila. Na Slovensku sa po dvoch úspešných rokoch trend mení.
Ilustračná snímka: Coface
Kovospracujúci priemysel čelí v súčasnosti viacerým prekážkam. V Nemecku, ktoré je najväčším obchodným partnerom Slovenska, ho spomalilo niekoľko ekonomických faktorov. Štátom podporovaná konkurencia z Číny dokázala predbehnúť európske spoločnosti ponukou lacnejších výrobkov. V priebehu rokov viedli tieto dotácie k výraznému prebytku kapacít a nadmernej ponuke na svetovom trhu, čo zaťažilo ceny priemyselných kovov, najmä ocele a hliníka. Transformácia nemeckého priemyslu smerom k zeleným technológiám, najmä v automobilovom priemysle, vyvolala priemyselnú recesiu, ktorá ovplyvnila aj sektor kovov.
Od polovice roka 2018 má produkcia nemeckého kovospracujúceho priemyslu klesajúci trend. K týmto výzvam sa pridáva aj prudký nárast cien energií v období po pandémii a po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorý zvýšil výrobné náklady. Podľa združenia zamestnávateľov kovopriemyslu a elektroniky sa hrubá marža v tomto odvetví znížila zo 4,4 % v roku 2017 na 3,5 % v roku 2021 . V máji 2023 až 34 % spoločností v odvetví kovov a elektroniky uviedlo, že v roku 2022 mali buď veľmi nízku ziskovú maržu (od 0 % do 2 %), alebo až zápornú ziskovú maržu (14 % respondentov). V septembri 2023 sa 15 % z nich priznalo, že sa tento rok pripravuje na stratu zisku.
Dopad na slovenské firmy
„V Českej republike a na Slovensku má kovospracujúci priemysel pomerne silné zastúpenie, pričom značná časť jeho produkcie smeruje do automobilového, stavebného a strojárskeho priemyslu. Pre obchodníkov boli posledné dva roky najúspešnejšie v histórii, pričom narušené dodávateľské reťazce a vysoký dopyt viedli k netypicky vysokým maržiam. Tento rok sa trend zmenil, pričom najmä v druhej polovici roka vidíme slabú ziskovosť a klesajú ceny aj objemy dodávaného materiálu,“ konštatuje Martin Procházka, head of Risk Underwithing Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Ako podotýka, dôvodom tohto vývoja je najmä ochladenie hospodárskej výkonnosti v Nemecku, na ktoré je viazaná značná časť nášho vývozu, ako aj nepriaznivý vývoj v stavebníctve.
„Nemecká ekonomika je najväčším exportným trhom pre Českú republiku (31 %) aj Slovensko (22 %), takže s ochladením nemeckej ekonomiky vidíme pokles v prípade Českej republiky aj Slovenska, hoci situácia nie je ešte dramatická,“ podotýka. Pokles na Slovensku je menej výrazný vďaka vyššiemu podielu automobilového sektora, ktorý v dôsledku nevybavených objednávok vykazuje stabilnú výkonnosť. „Na druhej strane energeticky náročné prevádzky zápasia s vysokými cenami energií a v kombinácii so slabým dopytom trpia marže. Zaznamenávame tiež výrazný pokles objemu obchodovaného materiálu, čo je pre obchodníkov po dvoch relatívne bohatých rokoch nová situácia,“ konštatuje Martin Procházka.
Platobné podmienky sa každý rok skracujú
Vďaka početnej účasti nemeckých kovospracujúcich spoločností na každoročnom prieskume spoločnosti Coface o platobnom správaní firiem v Nemecku je možné porovnať nielen platobnú morálku viacerých odvetví v jednom roku, ale aj porovnať výsledky kovospracujúceho odvetvia v priebehu rokov.
V roku 2019 napríklad 82 % kovospracujúcich spoločností požiadalo o krátkodobé platobné podmienky do dvoch mesiacov a 16 % malo možnosť platiť po dvoch mesiacov. Situácia sa výrazne zmenila. V roku 2023 až 53 % žiada o platbu v priebehu prvých 30 dní po dodaní a len 5 % poskytlo platobné podmienky dlhšie ako dva mesiace. Priemerná lehota splatnosti v sektore kovov klesla zo 44 dní v roku 2019 na 31 dní v roku 2023. Za to isté obdobie sa platobná lehota všetkých spoločností v Nemecku znížila len nepatrne z 34 dní na 32 dní.
Oneskorenie platieb: krátke, no ide o bežnú prax
Aj keď podiel spoločností v nemeckom kovospracujúcom priemysle, ktoré uvádzajú oneskorenie platieb, vzrástol zo 62 % v roku 2022 na 77 % v roku 2023, doba oneskorenia je krátka. Jedným z hlavných dôvodov vysokého počtu oneskorení je skutočnosť, že 32 % opýtaných spoločností považovalo v roku 2023 túto prax za trhový štandard. Kovospracujúci priemysel naďalej patrí k nemeckým odvetviam, v ktorých väčšina spoločností dostáva svoje platby v priebehu prvých 30 dní po splatnosti. V roku 2023 dokonca nebolo zaznamenané žiadne oneskorenie dlhšie ako 90 dní. Celkovo, s výnimkou roku 2020, zostávajú priemerné oneskorenia platieb v kovospracujúcom priemysle trvalo pod priemerným časom oneskorenia platieb v celom hospodárstve. „Na Slovensku vnímame mierne zhoršenie platobnej morálky a nárast počtu platobných incidentov, stále však ide o pomerne mierny nárast, keďže tento sektor dlhodobo patrí k tým, kde je platobná morálka skôr lepšia,“ hovorí Martin Procházka.
Riziká a výhľad
Napriek pesimizmu v porovnaní s ostatnými sektormi je faktom, že hoci kovospracujúci priemysel zostal pesimistickejší ako celkový priemer sektorov, nepatrí už k najpesimistickejším, ale nachádza sa mierne pod priemerom celého hospodárstva.
Medzi hlavné riziká, ktoré spoločnosti identifikovali v roku 2023, patria: náročné obchodné a výrobné podmienky v Nemecku (pre 21,4 % respondentov), rastúce ceny komodít (17,9 %), nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (12,5 %) a politické riziká (11,6 %).
Zdá sa, že v reakcii najmä na politické riziká sa kovospracujúci priemysel prispôsobil meniacemu sa hospodárskemu prostrediu skôr ako iné odvetvia: 13,6 % spoločností už zaviedlo stratégie na zníženie rizík do roku 2023.
(Inzercia)