Každý, kto vlastní psa, musí miestnej samospráve každoročne zaplatiť daň. Napriek tomu, že psičkári musia platiť poplatok za psa, mnohí sa sťažujú na to, že im mesto či obec za vyzbierané peniaze neponúka žiadne služby. V uliciach často nie sú vrecká či kontajnery na psie exkrementy. Chýbajú aj psie parky, ktoré sú oplotené. Tie sú známe z väčších miest, ako je napríklad Bratislava. Mestá hovoria, že peniaze z dane môžu použiť na rôzne opatrenia, ale využívajú ich aj na služby pre psičkárov.


(Inzercia)

Hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek vraví, že daň za psa je štandardným príjmom rozpočtu mesta a môže sa použiť prakticky na čokoľvek. „Na rozdiel od poplatku za komunálny odpad, ktorý musí byť použitý len na nakladanie s odpadom alebo poplatku za rozvoj, ktorý musí byť použitý na kapitálové výdavky, daň za psa sa môže použiť na rôzne veci. Samozrejme, že prioritne peniaze získané z tejto dane využívame na zaplatenie výmeny pieskovísk, nákup vreciek na exkrementy, či na financovanie budovania výbehov pre psy,“ tvrdí T. Holúbek.

Aj iné krajské mestá, ktoré oslovil portál Finsider, hovoria, že poplatok za psa putuje do rozpočtu. Z neho sa potom následne financujú rôzne opatrenia pre majiteľov psov. Dominika Adamovičová z kancelárie primátora Banskej Bystrice tvrdí, že z rozpočtu mesto financuje napríklad nákup známok a vrecúšok na psie exkrementy, údržbu priestranstiev alebo výbehov, určených pre psy, ale aj čistenie parkov od psích exkrementov, pretože mnohí majitelia nedodržiavajú zásady venčenia psov. Ďalšie peniaze idú na výdavky karanténnej stanice mesta, ktorá má sídlo vo Zvolene.

Žilina podľa svojej hovorkyne Kataríny Gazdíkovej z rozpočtu financuje údržbu psích parkov, čistenie mesta či vrecká na psie exkrementy. Kým ale napríklad Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trnava, Prešov či Bratislava majú niekoľko psích parkov, v Žiline neexistuje žiadna zabezpečená plocha vyhradená na tento účel. Mesto dokonca v minulom roku zrušilo zákaz vstupu so psom do mestských parkov. Vedenie mesta už dlhšiu dobu zvažuje vybudovanie vyhradených parkov pre psov a v predminulom roku bolo v rámci toho schválené aj uznesenie. Niektorí poslanci navrhujú, aby bol psí park v každej mestskej časti Žiliny.

Nie všetky mestá tiež majú vrecká na psie exkrementy verejne dostupné napríklad pri košoch na odpad. Kompenzujú to napríklad tým, že si majitelia môžu vrecká prísť vyzdvihnúť osobne na mestskom úrade.

Poplatok za psa
Poplatok za psa sa musí uhradiť za zviera staršie ako šesť mesiacov (Ilustračné foto: Freepik/poplatok za psa)

Keď majiteľ nezaplatí, hrozí mu exekúcia

Daňové priznanie za psa sa podáva kedykoľvek počas roka vtedy, keď má zviera viac ako šesť mesiacov. Samospráva určuje sadzbu dane, prípadne viacero sadzieb v závislosti od jednotlivých kategórií. Napríklad podľa toho, či zviera žije v rodinnom dome alebo byte. Kto napriek tomu daň za psa nezaplatí a zviera neprizná, môže dostať aj pokutu, ktorú môže v prípade nezaplatenia vymáhať exekútor.

Mestá majú pritom rôzne spôsoby, ako si chov psa overiť. „Kontrolu plnenia daňovej povinnosti z dane za psa vykonáva priebežne počas celého roka mestská polícia a prípadné neplnenia povinnosti nepeňažnej povahy rieši správca dane, teda mesto,“ uvádza hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová. V Nitre to zisťujú takzvanou pochôdzkovou činnosťou, hlavne v teplejšom období medzi jarou a jeseňou. Druhý spôsob je prostredníctvom hlásení od príslušníkov mestskej polície. Žilina si zase vedie a zverejňuje evidenciu psov podľa ulíc a čísiel domov.

Platobná disciplína majiteľov je pritom pomerne vysoká. Napríklad v Banskej Bystrici bola daň za psa v minulom roku uhradená vo výške 92,85 percenta z vyrubenej dane. Nitra hovorí, že poplatok za psa je uhradený vo výške 97 percent. Žilina eviduje plnenie rozpočtu na dani za psa za minulý rok vo výške 91,93 percenta. S neplatičmi má problém napríklad Trenčín. „Je pravdou, že platobná disciplína daňovníkov z dane za psa nie je ideálna. Neplatičmi sú väčšinou každoročne tí istí. Nedoplatky z dane za psa postupujeme priebežne na vymáhanie súdnym exekútorom,“ tvrdí E. Ságová. Presné čísla neuviedla.

Majitelia sa môžu stretnúť aj s tým, že poplatok za psa je vyšší pri jeho chove v byte. Daň pri rodinnom dome je tak spravidla nižšia. Nie je to tak v každom meste. Tam, kde to platí, to samosprávy odôvodňujú tým, že pes chovaný pri dome má svoj výbeh na dvore a neznečisťuje tak verejné priestranstvo ako pes, ktorý je chovaný v byte, kedy ho majiteľ musí každý deň vyvenčiť na verejnom priestranstve. Niekde môže byť rozdiel vo výške dane medzi rodinnými domami a bytmi v desiatkach eur. Spravidla vyšší poplatok za psa platia majitelia, ktorí majú psov pri budovách určených na podnikanie.

Daň za psa nemusia mestá použiť na služby pre psičkárov. Peniaze môžu minúť na čokoľvek
Poplatok za psa sa môže líšiť aj od veľkosti zvieraťa (Ilustrácia: DALL-E/poplatok za psa)

Aké sú pravidlá pre poplatok za psa

Vlastníctvo psa sa priznáva na predpísanom tlačive do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Väčšinou je tlačivo na webovej stránke obce či mesta. Táto povinnosť je jednorazová a netreba ju opakovať. Majiteľovi podľa zákona vzniká daňová povinnosť až od začiatku mesiaca po tom mesiaci, kedy psa ku sebe nasťahoval. Daňové priznanie sa podáva opäť až vtedy, keď si vlastník napríklad kúpi ďalšieho psa alebo jeho pôvodný pes umrel. Znova to treba urobiť do 30 dní. Vtedy sa podáva len čiastkové daňové priznanie na rovnakom tlačive.

Daňové priznanie je špecifické v Bratislave, kde si daň za psa zastrešuje každá mestská časť samostatne. V Košiciach to robí mesto za všetky mestské časti. Rovnako to funguje v ostatných mestách. Priznanie sa síce podáva kedykoľvek počas roka, daň sa ale platí len raz ročne. Poplatok za psa sa platí za každé zviera zvlášť. Vždy na začiatku januára daného roka ju obec či mesto vypočíta podľa stanovenej sadzby za jedného psa na jeden rok. Prípadne aj rôzne sadzby podľa vlastných kritérií. Okrem miesta chovu sa medzi nimi objavuje aj rozdelenie podľa veľkosti psa.

Poplatok za psa musí vlastník zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej výške. Obec či mesto ho o tom vždy informuje. Ak to niekto nedokáže zaplatiť naraz, môže sa s vedením samosprávy dohodnúť na splátkach. Keď si niekto kúpil psa počas roka a nemal ho doma celých 12 mesiacov, bude platiť nižšiu daň. Obec vyrubí len pomernú časť dane za mesiace, kedy bol pes skutočne v domácnosti. Obce či mestá spravidla zverejňujú sadzby dane, tlačivá, podmienky a všeobecne záväzné nariadenie na svojich webových stránkach. Niektoré tiež umožňujú podať daňového priznanie za psa elektronickou formou.

Daň nemusia platiť zvieracie útulky a neplatí sa ani za psa chovaného na vedecké či výskumné účely. Od tejto dane je oslobodený aj pes, ktorý má špeciálny výcvik a vlastní ho alebo používa človek s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže je daň za psa podľa legislatívy miestnou daňou, výnimiek na jej platenie môže byť aj viac. Určuje si to vždy obec, mesto alebo mestská časť vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach. V nich môže od platenia oslobodiť napríklad dôchodcov.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: