Zahraničný obchod sa v závere roka už tradične prehupol do deficitu. Sezónne zhoršenie jeho bilancie je výsledkom tradičného koncoročného vianočného útlmu priemyslu, ktorý brzdí vývozy, a silného vianočného domáceho dopytu, ktorý naopak podporuje dovozy.
Napriek tomu sa 12-mesačný kumulovaný prebytok zahraničného obchodu v závere roka opäť výraznejšie rozšíril a vyšplhal sa na najvyššiu úroveň od augusta 2021. Jeho decembrový nárast mal ale z veľkej časti len technický charakter, keď z jeho čísel vypadol rekordný deficit z decembra predchádzajúceho roka (2022), ktorý ovplyvnili technické dovozy plynu (tie sa tento rok už nezopakovali).
Obrat zahraničného obchodu sa v decembri v porovnaní s prekvapivo slabým novembrom jemne zotavil. Novembrové straty však ani jedna strana bilancie plne nevymazala a v medziročnom porovnaní ostávali ako vývozy tak dovozy v červených číslach. Oživenie bolo v závere roka viditeľné najmä pri surovinách a rôznych priemyselných dodávkach, a to na oboch stranách bilancie. V dôsledku cenových vplyvov ale surovinové dovozy naďalej tlačili, predovšetkým čísla dovozov, v medziročnom porovnaní smerom nadol. Vývozy v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení zotrvali blízko novembrových miním, jemné oživenie tempa ich medziročného rastu tak bolo len dôsledkom priaznivejšej porovnávacej základne z predchádzajúceho roka.
Podľa údajov Štatistického úradu objem vývozov v decembri zaostal za objemom dovozov o 258 mil. EUR. 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu sa ale zvýraznil z 2,6% na 3,5% HDP a zaznamenal najvyššiu úroveň od augusta 2021. Bilancia zahraničného obchodu tak prešla počas minulého roka pomerne dramatickým obratom. Kým v roku 2022 zaznamenala deficit vo výške 4,1% HDP, minulý rok už bola plusová v objeme 3,5% HDP.
Významnú rolu v tom zohrali cenové vplyvy. Nižšia cena energetických dovozov tlačila nadol nominálne dovozy a prispievala tak k zlepšeniu zahraničnoobchodnej bilancie. K nižším dovozom prispelo aj vyprázdňovanie naplnených skladov z obdobia úzkych hrdiel, či nižšia domáca spotreba. Naopak protichodne pôsobil reštart produkcie kľúčového automobilového sektora, ktorý zvyšoval dopyt po dovoze materiálu a polotovarov do výroby, či silnejúce verejné investície podporené dočerpávaním eurofondov. Objem dovozov sa tak za celý minulý rok medziročne znížil o 2,9%, v závere roka sa jeho medziročný prepad ale pohyboval v dvojciferných hodnotách.
K zlepšeniu zahraničnoobchodnej bilancie minulý rok prispela aj vyššia výkonnosť exportérov. Objem vývozov sa v roku 2023 medziročne zvýšil o 5,4% a keďže exportné ceny medziročne vzrástli „len“ o 3,2%, jemný nárast si exporty pripísali aj v reálnom vyjadrení. Pomohlo im k tomu najmä oživenie v kľúčovom automobilovom priemysle. Vývozy strojov a prepravných zariadení sa medziročne zvýšili až o 15,1%, i vďaka uvoľneniu úzkych hrdiel v automobilovom priemysle.
Automobilovému priemyslu však v závere roka už predsa len začal dochádzať dych. Efekt realizácie odloženej spotreby sa začal vyčerpávať a dopyt na domácom európskom trhu začal vykazovať známky slabosti spôsobnej poklesom reálnych príjmov domácnosti. Slabosť v odvetví potvrdzovali aj decembrové čísla vývozu. Ďalší pokles už síce stroje a prepravné zariadenia síce nezaznamenali (po zohľadnení sezóny), ostali však na relatívne nízkej novembrovej úrovni, viac ako 10% za tohtoročnými maximami. Jemné zrýchlenie dynamiky ich medziročného rastu z 0,9% na 2,0% je preto možné pripísať najmä priaznivejšej minuloročnej porovnávacej báze.
Vývozy naopak smerom nahor (v porovnaní s novembrom) v závere roka potiahli objemom skôr menšie kategórie rôznych priemyselných výrobkov a surovín (najmä palív – napriek poklesu ceny palív, ktorá znižovala ich nominálne vývozy). Vďaka tomu sa tak celkovým vývozom aspoň čiastočne podarilo vymazať novembrové straty – po zohľadnení sezóny sa medzimesačne zvýšili o 2,5%. Za úrovňou z októbra však stále zaostávali o 1,5% a podobný pokles (o 1,1%) zaznamenali aj v medziročnom porovnaní.
Oživenie sme v závere roka videli aj na strane dovozov. Tie sa v porovnaní s novembrom zvýšili o 6,1% (sezónne očistené). Aj v ich prípade však platilo, že novembrové straty plne nevymazali a v porovnaní s októbrom boli stále nižšie o 1,2%. V ich prípade k tomu ale najskôr citeľne prispeli aj cenové vplyvy (lacnejšia ropa), ktoré okresávali nominálne dovozy. Napriek tomu sa objem dovozu palív a mazív v decembri v porovnaní s novembrom zvýšil, čo len naznačuje pomerne silný (medzimesačný) nárast reálnych dovozov.
V decembri sa čiastočne oživil aj dovoz strojov a prepravných zariadení. V tejto kategórií sa pritom miešajú dovozy do výroby (čo by mohlo naznačovať oživenie produkcie v úvode roka) a investičné dovozy. Obe zmienené kategórie (paliva a maziva o 44% i stroje a prepravné zariadenia o 7%) však ostávali v medziročnom porovnaní v červených číslach. Kým u palív a mazív najmä v dôsledku cenových vplyvom (lacnejšie energetické suroviny), u strojov a prepravných zariadení sa jedná najskôr prevažne o reálny pokles dovozov, čo naznačuje slabnúcu investičnú aktivitu, či pomalší štart produkcie v úvode tohto roka v porovnaní s tým minulým. V úhrne boli v decembri dovozy medziročne nižšie až o 12,9%, len čiastočne v dôsledku cenových vplyvov.
Bilancia zahraničného obchodu sa v poslednom kvartáli roka pomerne významne medziročne rozšírila, avšak najmä v dôsledku technických faktorov, ktoré sa v metodike národných účtov plne neprejavia. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa (sezónne očistené) prebytky zahraničného obchodu naopak jemne zúžili, predovšetkým v dôsledku poklesu vývozov (ako výsledok oslabenia produkcie kľúčového automobilového priemyslu). Čistý export tak bude síce naďalej zdvíhať medziročné čísla HDP, avšak jeho medzikvartálny rast už podporovať ďalej nebude.
Výhľad
Decembrové čísla zahraničného obchodu len potvrdili slabosť v kľúčovej časti priemyslu, v automobilovom priemysle. Akokoľvek, v úvode roka by sa bilancia zahraničného obchodu mala predsa len vrátiť do plusu, najmä pod vplyvom sezónnych faktorov. Ďalšiemu rozširovaniu prebytkov zahraničného obchodu je však nateraz pravdepodobne koniec, aj v dôsledku zastavenia oživenia v automobilovom priemysle, či silnejšieho domáceho dopytu podporeného uvoľnenou fiškálnou politikou.
V tomto roku preto očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa mohli korigovať smerom nadol k 3% HDP (aj pod vplyvom vyššieho dovozu zbraní – stíhačky). Ďalšie výraznejšie rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu očakávame najmä v roku 2026, spolu s nábehom produkcie u viacerých ohlásených investícií v automobilovom priemysle.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank