Štát sa tento týždeň vrátil na finančné trhy, aby si opäť požičal peniaze. Tentoraz to bolo v syndikovanom predaji (špecifická forma predaja prostredníctvom syndikátu sprostredkovateľov) a síce 3 miliardy EUR na 10 rokov. V priemere dosiahol výnos do splatnosti (úrok) 3,78% p.a.
Naposledy robila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) predaj takýchto dlhopisov v polovici roka 2023. V čom je teda rozdiel? Návrat na trhy ukazuje, že štát si požičal na rovnakú dobu (10Y) za zhruba podobný „úrok“. Výnos do splatnosti desaťročného dlhu predaného začiatkom júna 2023 bol 3,722% p.a. Koncom februára 2024, teda zhruba o trištvrte roka neskôr, dosiahol platený priemerný výnos 3,78% p.a. Takmer totožný, alebo nie?
Rozdiel je v tom, že štát si požičal o miliardu viac ako pred deviatimi mesiacmi (vtedy 2 mld. EUR). Zároveň nám odvtedy klesol rating o jeden stupeň (Fitch). To malo konzekvencie v rizikovej prirážke. Kým minulý rok bola prirážka za riziko +80 bázických bodov nad mid-swapy, tak teraz je to +100 bps. Teda o 20 bodov viac. Voči nemeckým štátnym dlhopisom Bunds (tzv. bezrizikovým) bola vo februárovom predaji prirážka +133,6 bps. Teda požičiavame si na 10 rokov o toľko drahšie ako Nemci.
Ak by sa nám nezmenil rating v dôsledku rizikovejšieho hodnotenia nášho kreditného profilu, mohli sme ušetriť. Úverový profil Slovenska sa zmenil v dôsledku rozpočtovej, štrukturálnej a v podstate celkovej politiky štátu. A postupne sa to bude cez predaj ďalších dlhopisov zhmotňovať v platených úrokoch. Vyšších ako by sme nevyhnutne museli. Viacero nezávislých inštitúcií pritom varuje a súčasne odporúča zatiahnuť brzdu a spomaliť rastúce výdavky.
Slovenská republika platí spomedzi členov Eurozóny za riziko pri pôžičke na 10 rokov momentálne najviac po Taliansku (cca +143 bps nad Bunds). A strieda sa priebežne na druhom mieste s Litvou (cca 115 – 135 nad nemecké Bunds).
Aktuálna výdavková politika a splatný dlh môže byť dôvod vcelku svižného postupu štátu pri požičiavaní na finančných trhoch. Celoročný plán bol pôvodne požičať si 10 mld. EUR. Po dvoch mesiacoch si štát požičal asi 6,5 mld. EUR v nominálnej hodnote a na účet dostal asi 5,8 mld. EUR „cashu“ (dôvodom rozdielu je relatívne vysoký diskont pri niektorých dlhopisoch). Po dvoch mesiacoch z deviatich kedy sa robia obchody (počas leta a v závere roka sa obvykle na trhy s pôžičkami nevstupuje) sme na úrovni okolo 60% pôvodného ročného plánu. Berúc do úvahy priemerný predaj asi 500 miliónov EUR v štandardných primárnych aukciách počas zostávajúcich siedmych „obchodných“ mesiacov, dostávame sa s celoročným číslom na takmer 10 mld. EUR.
V harmonograme na tento rok sú však spomenuté aj 2 alebo tri syndikované predaje. V syndikátoch je pritom predaj pod 1 mld. EUR skôr výnimočný. Za celý rok tak zrejme smerujeme s pôžičkami k úrovni okolo 11 až 13 mld. EUR, čo je najviac od „covidového“ roku 2020 (13,2 mld. EUR). Zrejme je však potrebné posilniť aj rezervu. Na budúci rok 2025 je totiž zatiaľ splatných asi 6 mld. EUR a odhadované úroky sú asi 1,2 mld. EUR (a bude treba prefinancovať deficit daného roka).
Slovensko zatiaľ ťaží z členstva v Eurozóne, ktoré nám umožňuje prístup na spoločný eurový dlhový trh. Predstaviť si ako by to bolo mimo Eurozóny nie je zložité. Stačí sa pozrieť do susedného Poľska, kde sa neplatí eurom. Naši susedia majú v princípe rovnaký rating (Moodys: A2, Fitch: A-). Iba od S&P, ktorý ho bude zrejme prehodnocovať v apríli, máme vyšší. A za pôžičku na 10 rokov platia úrok takmer 300 bodov nad Bunds. Maďarsko s ešte horším ratingom (Moodys: Baa2, S&P: BBB-, Fitch: BBB) platí rizikovú prirážku takmer 400 bodov. To je cena za pobyt mimo Eurozóny.
Slovensku však doteraz pomáhali aj pozitívne očakávania o rýchlom znižovaní úrokov ECB, na čom by mohli držitelia dlhopisov zarobiť. No so štartom poklesu sadzieb sa tento priestor zredukuje. Druhým dôvodom prečo sa nám zatiaľ relatívne darilo je program PEPP, v ktorom ECB ešte stále v rámci určitých mantinelov v rámci „udržiavacích“ akcií dokupuje na svoje účty dlhopisy (najmä) členských krajín.
Prečo je to dôležité? Nazbieraný dlh odovzdáme svojim deťom a v rámci medzigeneračnej solidarity by sme na to mali myslieť. No druhým dôvodom môžu byť napríklad úroky na úvery na bývanie. Aj ich výška závisí okrem iného od podmienok finančných trhov, alebo iným slovami aj od toho koľko platí štát za požičiavanie peňazí.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB
