Štát si dnes požičiaval ďalšie finančné prostriedky v rámci pravidelnej plánovanej aukcie. Požičiavame si najdrahšie v Eurozóne. Zhruba s dva až trojnásobnou rizikovou prirážkou ako naši susedia v Rakúsku. Grécko platí za desaťročné riziko menej ako Slovensko.
V predaji dlhopisov štyroch rôznych splatností si celkovo požičal niečo cez 600 mil. EUR. Zbieranie likvidity tak pokračuje rýchlym tempom aj naďalej. Štát od začiatku roku predal dlh za asi 7,1 mld. EUR. Vzhľadom na to, že niektoré dlhopisy boli predané s veľkým diskontom tak na účte mu „pristane“ o niečo menej. Zatiaľ je to asi 6,4 mld. EUR respektíve cca 64% celoročného plánu. Ten na konci predchádzajúceho roka stanovil objem celoročných pôžičiek na úrovni 10 mld. EUR. Ale vzhľadom na tempo výpožičiek, rastúce riziko ďalších rozpočtových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude pravdepodobne okolo 11 až 13 mld. EUR. Pôjde tak zrejme o najvyššiu sumu od „pandemického roku“ 2020 (13,2 mld. EUR).
Štát si musí požičať na splatný dlh, ako aj tohtoročnú rozpočtovú sekeru ktorá je najvyššia spomedzi krajín EÚ. Väčšina dlhu je splatná v najbližších ôsmich rokoch. Preto sa nám značná časť dlhu „predraží“, keďže teraz ho už musíme refinancovať za vyššie úrokové sadzby aktuálne platné na trhu.
Štát si dnes požičal za úroky zhruba od 3,3% do 3,8% v závislosti od lehoty splatnosti. „Najdlhšia“ pôžička mala najvyšší úrok (výnos do splatnosti). Vo väčšine prípadov bol priemerný výnos vyšší aj v porovnaní s poslednou predchádzajúcou aukciou rovnakého „papiera“ (samozrejme v závislosti od toho ako dávno sa konala).
Či si však požičiavame draho,zistíme iba vtedy, keď sa porovnáme s výsledkami krajín zhruba s porovnateľnými ekonomickými parametrami, respektíve ratingom. Tu vidieť, že Slovensko si požičiava stále drahšie. Riziková prirážka nad desaťročné nemecké štátne dlhopisy Bunds sa ešte pred 2 a pol až 3 rokmi pohybovala okolo 20-50 bázických bodov. Dnes sme na úrovni 125-130 bodov. Požičiavame si tak s rizikovou prirážkou 2 až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom.
Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín ako je Litva alebo Taliansko. Taliansko je pritom jedna z najzadlženejších krajín EMÚ a má zatiaľ nižší rating ako Slovensko. Ilustratívne tiež je, že počas marca si na primárnom trhu eurozóny požičali napríklad Rakúsko v priemere za asi 2,84% a Belgicko za 2,94% p.a. Nemecko si v rovnakom období požičiavalo za 2,31% p.a. Všetko so splatnosťou v roku 2034.
Slovensko si dnes vypožičalo aj prostriedky splatné v rokoch 2033 a 2035 za 3,63% a 3,80% p.a. Pre porovnanie napríklad Grécko je už dnes trhmi hodnotené menej rizikovo a jeho riziková prirážka na desaťročný dlh sa pohybuje okolo 95 bodov. Pritom pred rokom bola zhruba dvojnásobná. Nie, nejdeme po gréckej ceste. Slovensko ide v protismere. Pritom úrokové sadzby na dlhšie obdobie už nemusia klesať aj napriek očakávaniam redukcie základnej sadzby ECB.
Výnosová krivka má totiž inverzný tvar a veľa z predpokladaného uvoľnenia menovej politiky je započítané v súčasných úrokoch. Najmä pri stredných a dlhších splatnostiach, kde bude v najbližších rokoch potrebné vyplatiť maturujúce dlhopisy. Zatiaľ nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne končí. Slovensko by preto potrebovalo dôveryhodný plán na „zakopanie“ rozpočtovej sekery a zvrátenia výhľadu rastúceho dlhu v ďalších rokoch. Naliehavosť problému totiž bude stále väčšia s rastúcou intenzitou starnutia populácie.
A potrebné to bude aj na zvrátenie rizika medzigeneračného napätia. Počet ľudí v dôchodku totiž bude rásť rýchlejšie s tým ako budú starnúť populačne silné ročníky (tzv. husákove deti alebo generácia „sedemdesiatych“). Pomer medzi mladými prispievajúcimi do priebežného systému a staršími čerpajúcimi z neho sa bude nezvratne meniť. Žiaľ časť mladšej populácie sa to rozhodla riešiť odchodom za štúdiom a prácou. Tento dlhodobý únik mozgov sa nám však môže vrátiť ako bumerang.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB
