Bjorn Kierulf je dizajnér pôvodom z Nórska. Pred viac ako troma dekádami sa prisťahoval na Slovensko a prostredníctvom manželky, ktorá je architektkou, sa dostal k stavbe udržateľných domov.
Najnovšie s pomocou investorov rozbieha pilotnú fabriku na slamené panely vo Voderadoch. Tá by mala vyrábať panely, ktoré vystačia na približne 400 rodinných domov ročne. Investorom je firma EcoCocon, v ktorej figuruje ako spolumajiteľka aj dcéra zakladateľa firmy Eset. Ďalší spoluvlastníci sú Litovčania, dánska firma a B. Kierulf, ktorý je aj výkonným riaditeľom.
V rozhovore pre Finsider B. Kierulf vyvracia mýty o slamených domoch. Tvrdí, že nezhoria tak ľahko, myši ich nezožerú a vydržia aj viac 100 rokov, ak sa o ne správne staráte. „Vieme stavať tak, aby domy nemali tepelné mosty a energicky fungovali úspornejšie ako tehlové,” tvrdí šéf firmy Ekococon.
V rozhovore sa dočítate:
- Koľko slamených domov už stojí na Slovensku
- Aké vysoké domy možno postaviť zo slamy
- Aká je životnosť takéhoto domu
- Koľko stojí bungalov
- Či ohrozujú slamené domy myši
Doteraz ste vyrábali slamené panely v Litve. Prečo sťahujete výrobu na Slovensko?
Budeme naďalej vyrábať aj v Litve, ale keďže chceme mať aj lokálne zdroje, tak výrobu rozbiehame aj na Slovensku. Bude to pilotná výroba, takže aj preto ju chceme mať blízko, aby sme ju mohli po spustení vylaďovať.
Keď chcete byť lokálny, odkiaľ bude slama a drevo na panely?
Dodávateľ slamy bude miestny farmár z neďalekého Cífera, ktorý sa špecializuje na spracovanie slamy. Drevo budeme mať z Myjavy.
Koľko bude mať nová fabrika zamestnancov?
Zamestnancov budeme mať spočiatku len päť, ale za zmenu dokážeme vyrobiť až 30-tisíc m2 panelov. Výroba bude vysoko automatizovaná a digitalizovaná.
Na Slovensku váš ateliér postavil prvý pasívny slamený dom v roku 2011. Odvtedy ich pribudlo koľko?
Asi 80, i keď nie všetky sú z nášho ateliéru. V posledných rokoch ich však pribúda asi 20 ročne.
Zo slamy možno postaviť aj priemyselné haly
Slamené panely fungujú v podstate ako skladačka podobne ako sendvičové drevodomy. Čo všetko sa z nich dá postaviť?
Sú vhodné nielen na rodinné domy, ale aj na stavbu priemyselných hál, ako je táto naša. Postaviť sa z nich dá aj škola, škôlka, ale aj kancelárie. Všetky budovy, ktoré nie sú vyššie ako tri poschodia.
Prečo nemôžu byť vyššie?
Zakazujú to požiarne normy, ktoré sú na Slovensku veľmi prísne, ale aj zastaralé. Pritom slamené a drevené budovy odolávajú ohňu veľmi dobre. Náš systém má nosnosť až šesť podlaží.
Nemusia byť panely zo slamy príliš hrubé? Dá sa slama stačiť?
Dá. Dokážeme vyrábať panely s hrúbkou 30 až 40 centimetrov. Steny pasívnych domov (domy s veľmi nízkou spotrebou energie, pozn. red.) sú hrubé asi pol metra. Výhoda slamených panelov je v tom, že sú dobrými izolantmi. Tehlová stena je hrubá asi 20 centimetrom, a potom na ňu musíte lepiť izoláciu či už polystyrén alebo niečo iné. Vieme stavať tak, aby domy nemali tepelné mosty a energeticky fungovali úspornejšie ako tehlové.
Keď sú slamené panely dobrým izolantom prečo na ne montujete aj drevovláknitú dosku?
Tá slúži najmä ako ochrana slamených panelov a fólie, ktorá je na nich. Tiež slúži ako nosník pre fasádu.
Slamený dom vydrží viac ako sto rokov
Nemôže slama navlhnúť a splesnivieť?
Samozrejme môže, preto už pri stavbe ju treba chrániť pred vodou a vlhkom. Musí sa stavať v suchu, ale to platí aj pri drevostavbách.
Aká je životnosť takého domu zo slamy?
Ak sa o dom poriadne staráte a zachovávate ho v suchu, tak aj viac ako 100 rokov. My ponúkame záruku 25 rokov na izolačnú vrstvu a 50 rokov na nosnú konštrukciu.
Aké sú náklady na stavbu bungalovu zo slamy s rozlohou 100 m2 v porovnaní s tehlovým domom?
Taký dom by mohol stáť okolo 200-tisíc eur, čiže asi 2-tisíc eur na m2. Ale hovoríme o energeticky pasívnom dome, ktorý nespotrebuje veľa externej energie.
Dokážu sa dostať do panelov myši?
Nemali by sa tam dostať, ak sa stavia poctivo a celý dom je poriadne utesnený. Navyše, myši nerady chodia do slamy, ktorá je poriadne stlačená. Tá sa za myšou zatvorí a je pre ňu príliš ostrá. Myš si ľahšie vyhryzie dieru do polystyrénu ako do slamy.
Nielen energetická bilancia, ale aj materiálová
Ako presviedčate architektov, aby stavali udržateľne?
Robíme pre nich ukážky ešte nedostavaných domovv rámci dní otvorených dverí. Pozývame na ne architektov aj stavbárov a snažíme sa ich pospájať do malých tímov. Tie by sa mali vedieť postarať o klientov komplexne.
Prevažuje zatiaľ dopyt od klientov, ktorí chcú slamený dom a hľadajú architekta alebo skôr opačne, že architekti stavby propagujú a pritiahnú klientov?
Funguje to oboma smermi.
Čo by sa v legislatíve dalo zlepšiť, aby sa stavalo udržateľnejšie?
Mohli by sa prijať zákony, ktoré by určovali koľko CO2 sa maximálne môže zabudovať do budovy. Mala by sa pri stavbách brať do úvahy nielen energetická bilancia, ale aj materiálová.
Nepomáha vám pri rozširovaní tohto staviteľstva aj zákon, ktorý požaduje mať nové budovy už od roku 2021 v energetickej triede A0?
Tento zákon hovorí len o energetickej udržateľnosti, ale nie o materiáloch. Pomohla by aj súťaž o udržateľných stavbách.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
