Včerajšia správa, že Joe Biden, súčasný americký prezident, nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, priniesla mnohé otázky o budúcnosti USA. Tomáš Vranka z XTB analyzuje, čo táto zmena môže znamenať pre Ameriku, akciový trh a ekonomiku.


(Inzercia)

Bidenovo prezidentské obdobie sa odohrávalo v turbulentnom období. Nastúpil do úradu začiatkom roku 2021, v čase, keď svet bojoval s pandémiou Covid-19 a jej ekonomickými následkami. „Biden musel hneď po nástupe bojovať s Covidom a jeho dopadmi na ekonomiku,“ uvádza T. Vranka. Nezamestnanosť vtedy dosahovala 6,4 %, dnes je na úrovni okolo 4,1 %. Inflácia, ktorá bola v tom čase okolo 1,4 %, sa v dôsledku fiškálnej a monetárnej expanzie vyšplhala na 8 až 9 %, odkiaľ začala postupne klesať.

Bidenova administratíva čelila aj ďalším výzvam, ako boli rastúce ceny palív a ropy, vojne na Ukrajine a problémom v Izraeli. Medzi významné úspechy patrí schválenie IRA Act (program na potlačenie inflácie) v hodnote okolo 800 miliárd USD a CHIPS Act (program na podporu domácej výroby čipov) v hodnote približne 280 miliárd USD. Americký akciový index S&P 500 počas Bidenovho prezidentovania vzrástol o približne 50 %.

Po Bidenovom odstúpení z kandidatúry sa pozornosť sústredí na viceprezidentku Kamalu Harris. „Po Bidenovom zrušení kandidatúry sa šance Donalda Trumpa na zvolenie paradoxne mierne znížili,“ poznamenáva T. Vranka. Harris má podľa stávkových kancelárií 40 % šancu na výhru, zatiaľ čo Trump má 60 %. Pre porovnanie, Bidenove šance boli ešte pred pár mesiacmi vyrovnané s Trumpom.

Aké by mohli byť dôsledky zvolenia Trumpa či Harrisovej pre trhy? T. Vranka vysvetľuje, že historicky je jedno, či vládne demokrat alebo republikán. „Akciovým trhom sa dlhodobo všeobecne darí za vlády oboch strán,“ uvádza. Existujú však výnimky, ako obdobie rokov 2000 až 2010, keď trhy stagnovali počas vlády Georgea Busha mladšieho kvôli dotcom bubline a veľkej finančnej kríze.

Reakcie trhov sa môžu líšiť najmä v oblasti zahraničných akcií. „Donald Trump a jeho prípadný viceprezident zastávajú viac protekcionistický pohľad na politiku v oblasti spolupráce ako demokratická strana,“ vysvetľuje T. Vranka. To by mohlo viesť k vyššiemu tlaku na európske a čínske akcie a vyššej miere obchodných prekážok a ciel. Harrisová, podobne ako Biden, podporuje transatlantickú spoluprácu, čo by mohlo znamenať stabilnejšie vzťahy s Európou.

Demokrati a republikáni majú rozdielne názory na regulácie a dane. „Demokratická strana je viac otvorená reguláciám, väčšiemu rozdávaniu peňazí a vyšším daniam,“ poznamenáva T. Vranka. Harrisová by mohla byť lepšou kandidátkou pre veľké technologické spoločnosti, keďže má podporu viacerých manažérov z tohto sektora. Na druhej strane sú republikáni otvorenejší kryptomenám a tradičným zdrojom energie.

Do volieb zostáva ešte niekoľko mesiacov a mnoho vecí sa môže zmeniť. „Definitívne nie je potvrdená ani Kamala Harris ako kandidátka demokratov,“ pripomína T. Vranka. V súčasnosti však trh predpokladá, že Harrisová má najväčšiu šancu stať sa demokratickou kandidátkou, pričom jej šanca na výhru je okolo 40 %, zatiaľ čo Trump má 60 % šancu na výhru.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: