Samosprávy minulý rok v priemere mierne zlepšili svoje hospodárenie. Narástli im prebytky na bežných účtoch a v percentuálnom vyjadrení dokázali znížiť svoje zadlženie. Aj vďaka tomu zastavili prepad svojho finančného zdravia, ktoré po rekordne dobrom roku 2019 postupne počas pandémie spadlo až na úroveň roku 2015, kde sa teraz zastabilizovalo. Upozornil na to Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
(Inzercia)
Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 slovenských miest dosiahlo hodnotu 4,22 z maximálnych 6,00, čo je o 0,01 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia. Priemerná miera zadlženia miest klesla z 23,2 percenta na 22 percent, a dostala sa tak na úroveň roku 2018.
Vyššie územné celky (VÚC) dokázali zlomiť negatívny trend z obdobia 2020 až 2022, kedy sa im výrazne zhoršilo finančné zdravie počas troch rokov v rade. Tentokrát priemerné skóre finančného zdravia za všetky župy narástlo o 0,02 bodu na 4,37. Ide o mierne zlepšenie, avšak stále sa jedná o druhú najhoršiu hodnotu od roku 2016. Priemerná miera zadlženia všetkých VÚC bola na úrovni 29,9 percenta, zatiaľ čo ku koncu roka 2022 bola na úrovni 32,3 percenta.
Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. No Spišské Vlachy a Bratislava prekročením dlhovej úrovne 50 percent spadli do prvého sankčného pásma dlhovej brzdy a majú povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie. Žiadna spomedzi ôsmich žúp neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
