Zhrnutie
- Rast HDP môže v tomto roku dosiahnuť 2 %, podporený bude spotrebou domácností vďaka rastu reálnych miezd, ako aj investičnou aktivitou (najmä Plán obnovy). Pomôcť môže aj oživenie v zahraničných ekonomikách očakávané v závere roka.
- Inflácia bude nižšia aj v dôsledku regulácie cien energií, nevyhnutné dorovnanie trhovej úrovne si tak opäť odkladáme do budúcnosti. Ceny komodít sa postupne upokojujú, predpokladáme preto zvoľnenie inflačných tlakov. Do popredia sa dostanú mzdovo-inflačné tlaky.
- ECB už pravdepodobne skončila so zvyšovaním sadzieb, jadrová inflácia ale stále ostáva vysoká. K prvému zníženiu sadzieb môže podľa našich odhadov prísť na prelome druhého a tretieho kvartálu, na horizonte celého roka nateraz predpokladáme dva až tri poklesy.
- Trh práce ostáva napätý a miera nezamestnanosti nízka. Zamestnávatelia budú naďalej bojovať so štrukturálnymi problémami (nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily) a nič nenasvedčuje zlepšeniu situácie, práve naopak (rastúca odchodovosť do dôchodku a nízky prílev zahraničnej pracovnej sily).
- Vláda bude musieť riešiť zhoršenú udržateľnosť verejných financií, aj pod hrozbou Procedúry nadmerného deficitu a nižších ratingov. Okrem pokračovania v Pláne obnovy bude musieť aj naštartovať čerpanie z nového programového obdobia (2021-2027), kde sme už za polovicou, no čerpanie prakticky nezačalo. V centre záujmu ostane energetika – finišovanie 4. bloku Mochoviec a potreba zintenzívnenia zelenej transformácie na Slovensku.
Pod rast sa pravdepodobne podpíše spotreba aj investície
Predpokladáme, že slovenská ekonomika v minulom roku vzrástla o viac než 1 % medziročne. A hoci toto percento nie je ohurujúce, stále ostáva vyššie než očakávania pre Nemecko či eurozónu (0,5% medziročne pre menový blok a niekoľko desatín v poklese pre najväčšiu európsku ekonomiku).
Rast hospodárstva by v tomto roku mohol dosiahnuť 2,0 % r/r. Zdrojom rastu bude podľa našich očakávaní spotreba domácností, ktorá by sa po niekoľkých slabších kvartáloch mohla opäť vrátiť k rastu. Pomôže jej zvyšovanie nominálnych miezd spojené s poklesom inflácie, čo prinesie rast reálnych príjmov. Na medziročné miery rastu ekonomiky budú vplývať aj dopady narušeného cyklu tvorby zásob z minulého roka, ktorý rozkýval niektoré makroekonomické ukazovatele.
Pozitívny príspevok môže priniesť aj čerpanie európskych fondov či financií z Plánu obnovy. Objavujú sa však niektoré legislatívne iniciatívy, ktoré môžu ohroziť plnenie míľnikov a teda aj ďalšie čerpanie prostriedkov z tohto zdroja. Pozitívny impulz môže prísť v závere tohto roka aj zo zahraničných ekonomík, kde sa predpokladá istá miera oživenia ekonomickej aktivity a teda aj exportnej aktivity slovenského priemyslu.
Regulácia cien energií potlačí infláciu nadol
Predpokladáme, že inflácia v tomto roku výraznejšie spomalí, z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť až smerom k štyrom percentám. V štruktúre rastu cien budú pretrvávať vplyvy vyšších cien tovarov (najmä potravín), očakávame však aj citeľnejšie tlaky na ceny v službách. Tie sú ovplyvnené nielen predchádzajúcim nárastom cien komodít, ale čelia aj vyšším mzdovým požiadavkám zamestnancov či nárastu mzdových nákladov zo zákona (napr. rast príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase).
Infláciu smerom nadol výraznejšie potlačí aj oznámená regulácia cien energií. Na jej výsledný vplyv na konečné ceny pre spotrebiteľov (a teda aj mieru inflácie) si ešte niekoľko dní počkáme. Ak by došlo k nulovému zvýšeniu cien energií, mohla by byť tohtoročná priemerná miera inflácie ešte o niečo nižšia, avšak nevyhnutné dorovnanie trhových cien by sme opäť len presunuli do ďalších rokov. Navyše, dotovanie cien energií je momentálne veľmi štedré, nákladné a ekonomike tieto zdroje chýbajú inde.
ECB už pravdepodobne sadzby nezvýši
Centrálna banka zdvihla od júla 2022 v priebehu približne jedného roka sadzby o 450 bázických bodov, čím kľúčová sadzba ECB dosiahla 4,5 %. Prichádzajúce dáta (o raste cien, ekonomickej výkonnosti) nasvedčujú tomu, že sprísňovanie menovej politiky je s najväčšou pravdepodobnosťou na konci.
Hoci miera inflácie už poklesla blízko inflačného cieľa, dôležitejšie je pozrieť sa v tomto prípade aj na tzv. jadrovú infláciu, ktorá ešte ostáva zvýšená na úrovni približne štyroch percent, stále teda vysoko nad inflačným cieľom ECB. Tento „druh“ inflácie je nebezpečnejší, keďže zachytáva inflačné tlaky prichádzajúce najmä z rastu miezd.
Hrozba týchto inflačných tlakov tu ostáva, hoci slabšia než v uplynulých mesiacoch, a tak predpokladáme, že ECB ponechá svoje sadzby na zvýšenej úrovni ešte určitý čas. Prvé zníženie sadzieb predpokladáme na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2024. Uvoľnenie sprísnenej menovej politiky môže pokračovať aj po zvyšok roka, nateraz očakávame celkovo dve až tri zníženia sadzieb v priebehu tohto roka.
Trh práce ostane napätý
Dlhodobý problém s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov sa ani v roku 2024 nevytratí, práve naopak. K dlhodobým problémom nízkej participácie niektorých skupín na trhu práce (napríklad z marginalizovaných skupín) či rastúceho problému dlhodobej nezamestnanosti sa čoraz častejšie objavuje aj problém starnúcej populácie. Odchod starších pracovníkov do dôchodku bude ovplyvňovať činnosť firiem čoraz viac. Prílev mladých ľudí zo škôl spolu so slabou imigráciou zahraničných pracovníkov nebude stačiť na pokrytie potrieb firiem.
Aj preto očakávame, že napriek globálnemu spomaleniu sa nezamestnanosť výraznejšie nezvýši – práve naopak. Aj s ohľadom na vyššie spomenuté faktory je tu potenciál výraznejšieho poklesu nezamestnanosti než predpokladáme v základnom scenári.
Táto napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. Predpokladáme, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %. Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd (o viac než tri percentá), čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti.
Rok 2024:
Konsolidácia, eurofondy aj energie
Vládu čaká v nasledujúcom roku niekoľko výziev:
- Riešenie zhoršenej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré môže vyústiť až k spusteniu Procedúry nadmerného deficitu zo strany Európskej komisie. Kľúčovým bude nastavenie nového európskeho fiškálneho rámca. Na zhoršenie stavu verejných financií už reagovala prvá ratingová agentúra a je pravdepodobné, že ostatné budú jej kroky nasledovať. Vláda by preto mala urýchlene začať prijímať skutočné konsolidačné opatrenia a štrukturálne šetriť.
- Plán obnovy prináša pre vládu množstvo povinností, nesmie zároveň zvrátiť už dosiahnuté míľniky – znamenalo by to ohrozenie prílevu nových financií. Okrem toho sa však Slovensko dostáva už do druhej polovice nového programového obdobia (2021-2027) a čerpanie financií prakticky ani nezačalo (plánovaný objem pre SR je 16,1 mld.).
- Regulácia cien energií, finišovanie štvrtého bloku Mochoviec či podpora zelenej transformácie – energetika sa ruskou inváziou na Ukrajine stala kľúčovou témou a táto problematika ostane významnou aj v ďalších rokoch kvôli otázke bezpečnosti a sebestačnosti európskeho bloku
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
