Ratingová agentúra Standard and Poor’s (S&P) koncom týždňa oznámila, že zmenila ratingový výhľad Slovenska z negatívneho na stabilný. Čo ju k tomu viedlo? A čo to vôbec znamená?
Ratingová hodnotiaca úverová známka odzrkadľuje schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky. V tomto prípade pridelila jedna z troch najdôležitejších agentúr S&P – Slovenskej republike piatu najlepšiu známku na svojej ratingovej škále. Zároveň zlepšila ratingový výhľad z negatívneho na stabilný ako jediná agentúra z „veľkej trojky“. Čo ju k tomu viedlo?
Ako sama agentúra uvádza, slovenská ekonomika bola pozoruhodne odolná voči prudkému nárastu cien energií a zároveň spustenie nového bloku v jadrovej elektrárni Mochovce robí krajinu v oblasti elektriny takmer sebestačnou. S&P pozitívne hodnotí efektívnosť menovej politiky ECB a nízke náklady vládneho financovania. ECB od polovice minulého roka začala zvyšovať úrokové sadzby s cieľom stabilizovať infláciu.
Zároveň išli hore aj požadované výnosy štátnych dlhopisov a mierne sa rozšírili rizikové prirážky nad nemecké vládne dlhopisy. Kým pred štartom normalizácie úrokov menovej politiky ECB si domáca vláda požičiavala so spreadom okolo 20 až 50 bázických bodov pri 10-ročných dlhopisoch, tak od druhej polovice minulého roku je to 100 až 150 bodov nad Bundy.
Zatiaľ ide v určitom zmysle o návrat do obdobia pred predchádzajúcu (finančnú) krízu. Aby sa však rizikové prirážky nezvyšovali (a tým aj náklady financovania štátneho dlhu a úroky v domácej ekonomike), je potrebné stabilizovať verejné financie.
Agentúra očakáva, že „nová vláda bude akceptovať potrebu znižovať deficity s cieľom zachovať obozretné verejné financie“. Zároveň sa predpokladá, že vďaka integrácii a ukotveniu v Eurozóne zostanú kotvy fiškálnej a hospodárskej politiky nedotknuté.
Pre krajinu je teda dôležité, že je súčasťou hlbšej ekonomickej a politickej integrácie v rámci Európy. S&P verí že domáca ekonomika bude rásť rýchlejšie ako pôvodne očakávala vďaka zahraničnému dopytu a odznievaniu krízy v dodávateľskom reťazci. Čísla o vývoji zahranično-obchodnej bilancie a exportu v prvom štvrťroku to potvrdzujú.
Za zlepšením výhľadu je aj relatívne stabilný trh práce, relatívne mierny zahraničný dlh, obmedzené riziko platobnej bilancie a dôvera ratingovky v to, že vláda predstaví plán na ozdravenie verejných financií. Deficit verejných financií síce v minulom roku klesol na -2% HDP, avšak vo volebnom roku je plánovaný na -6,4% HDP. S&P predpokladá, že by mohol v aktuálnom roku 2023 za určitých okolností klesnúť na -5,5% HDP. Dôležité teda bude pripraviť plán na zlepšenie stavu verejných financií ako aj jeho dôsledné napĺňanie. V parlamente sú pritom stále návrhy na nekryté navyšovanie výdavkov.
Prečo je to dôležité? Slovensko má stále jeden z najlepších ratingov v regióne V4. V hodnotení dlhodobých záväzkov v cudzej mene agentúrou S&P má lepší rating ako Slovensko (A+) už iba Česko a to o jeden stupeň (AA-). Poľsko (A-) má známku o dva stupne nižšiu. No a Maďarsko (BBB-) má hodnotenie nižšie až o päť stupňov, keď ho smerom dole poslala agentúra koncom januára. V prostredí kedy sa svetová ekonomika dostáva z prostredia negatívnych úrokových sadzieb je dôležité udržať si čo najlepšiu známku. Rating spolu so samotným nastavením sadzieb centrálnej banky určuje smerovanie úrokov pre domácnosti a podniky. A teda aj zhoršenie tejto úverovej ratingovej bonity nám môže priniesť nežiadúce predraženie sadzieb pre hypotéky alebo úvery potrebné na prevádzku alebo investície našich firiem.
Rozdiel v úročení slovenského a nemeckého dlhu narástol zatiaľ iba mierne (10Y)
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB