Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku 2023 rástla medziročne o 1,5%, v súlade s našimi očakávaniami a potvrdzujúc rýchly odhad z minulého mesiaca. Oproti predchádzajúcemu kvartálu ekonomika rástla o 0,4% (sezónne očistené).
(Inzercia)
Ekonomický rast bol takmer výlučne poháňaný zahraničným obchodom, a to napriek početným signálom spomaľovania zahraničných ekonomík, najmä Nemecka, ktoré je pre Slovensko najvýznamnejším obchodným partnerom. V tomto pozitívnom výsledku pomohol najmä import, ktorý poklesol medziročne o viac než 8% v reálnom vyjadrení, zatiaľ čo exportná aktivita ostala solídna a medziročne bola v jemne kladných číslach (+0,1% r/r). Už mesačné dáta za zahraničný obchod naznačovali slušný dopyt pre slovenské firmy z ostatných krajín. Tieto výsledky sú ťahané predovšetkým automobilovým priemyslom, ktorý zažil solídny druhý kvartál.
Ďalším driverom ekonomického rastu bola investičná aktivita, ktorá ale bola sklamaním. Medziročný rast na úrovni 5% výrazne zaostal za našimi očakávaniami, najmä kvôli slabšiemu čerpaniu európskych fondov. Keďže však vláda prijala niektoré opatrenia na rýchlejšie čerpanie európskych financií, výsledky v nasledujúcich štvrťrokoch môžu byť výrazne lepšie. Premrhanie peňazí z európskych fondov totiž nielen brzdí náš ekonomický rast, ale znamená aj premárnenú príležitosť na dlhodobý rozvoj slovenskej ekonomiky.
Už v minulom štvrťroku sme pozorovali vytváranie zásob úplne sa vymykajúce štandardnému vzorcu, ktorý sme mohli pozorovať v predchádzajúcich rokoch. V uplynulých dvoch štvrťrokoch tak firmy výrazne čerpali zo svojich skladových zásob, pravdepodobne za účelom dobiehania objednávok z uplynulého obdobia spojeného s početnými problémami v dodávateľských reťazcoch.
Spotreba domácností ostáva utlmená, medziročne klesla o 3,6%. Domácnosti obmedzujú svoje výdavky kvôli zvýšenej inflácii, poklesu reálnych miezd, ale aj kvôli nízkym úsporám a ich (aspoň čiastočnému) dotváraniu. Dokazuje to aj miera úspor, ktorá pokračuje v miernom raste, pomaly sa vzďaľujúc od historického minima.
V druhej polovici tohto roka očakávame utlmenú spotrebu domácností v dôsledku vyššie uvedených faktorov, a teda kvôli vyššej inflácii, poklesu reálnych miezd a obnove úspor. Výraznejšie pozitívne príspevky k ekonomickému rastu predpokladáme aj pri investíciách, čo však bude závisieť od ďalšej schopnosti absorbovať eurofondy zo starého programovacieho obdobia. Celoročný rast ekonomiky by tak mohol dosiahnuť 1,5%, v druhej polovici roka okrem eurofondov významnejšiu úlohu zohrá aj ďalší vývoj zahraničných ekonomík a globálneho dopytu.
Pohľad na rok 2024 nám nateraz hovorí o ekonomickom oživení, rátame už aj s rozbehom spotreby domácností, výraznejším oživením zahraničného obchodu či pokračujúcou investičnou aktivitou vďaka Plánu obnovy a novým eurofondom. Spotreba verejnej správy bude pravdepodobne pod tlakom aj v dôsledku konsolidačného úsilia novej vlády. Ekonomický rast by tak mohol dosiahnuť 2,5% medziročne.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
(Inzercia)