Štatistický úrad potvrdil predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku. Rast HDP sa počas leta spomalil – v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 0,2% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 1,5% na 1,1%, resp. z 1,2% na 1,1% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt.
(Inzercia)
Tak ako už naznačil Štatistický úrad vo svojom komentári pri zverejnení predbežných čísel, zdroje rastu slovenskej ekonomiky sa v porovnaní s prvou polovicou roka zásadnejšie nezmenili. Ekonomiku ťahal smerom nahor výlučne čistý export, zatiaľ čo domáci dopyt ďalej slabol. Medziročne sa znížil o 3,0%. V porovnaní s predchádzajúcimi kvartálmi sa ale aspoň zmiernila dynamika jeho medziročného poklesu, keď sa od dna postupne začala odrážať spotreba domácnosti (čo sa prejavilo na zmiernení jej medziročného poklesu z -3,6% na -1,8%), volebný cyklus potiahol spotrebu vlády (2,9% medziročne) a rýchlosť rozpúšťania zásob sa zmiernila. Na druhej strane, tvorba fixného kapitálu ďalej spomaľovala dynamiku medziročného rastu, v treťom štvrťroku z 12,4% na 2,8%.
Výrazný pokles nových fixných investícií pozorujeme najmä v sektore domácnosti (-30% – schladenie realitného trhu). Naopak, podnikové investície si prekvapivo, aj napriek rastu úrokov, držia pomerne silný 11% medziročný nárast. Lídrom rastu fixných investícií aj v treťom štvrťroku ostávali (v súlade s očakávaniami) verejné investície (27,5%), ktoré sú výdatne dotované dočerpávaním eurofondov.
Akokoľvek, nižší domáci dopyt sa stále premietal do nižších (reálnych) dovozoch (o 4,0%). Prebytok zahraničného dopytu sa tak ďalej prehlboval, a to aj napriek medziročne stagnujúcim vývozom (+0,1%). Čistý export pridal k medziročnému rastu HDP viac ako 6 pb., naopak klesajúci domáci dopyt ho znižoval o takmer 5 pb.
Pri pohľade na HDP z ponukovej strany, ekonomický rast i v treťom štvrťroku tlmili nižšie dane z produktov – medziročne až o 11,9% (predpokladáme, že najmä v dôsledku medziročne vyšších subvencií v dôsledku boja s energetickou krízou). Oproti predchádzajúcim štvrťrokom sa však spomalil aj medziročný rast hrubej pridanej hodnoty (z 3,3% na 2,6%).
Pridanú hodnotu ťahal v medziročnom porovnaní nahor predovšetkým finančný sektor (8,7%) a priemysel (4,9%). Z odvetví priemyslu najmä výroba gumy, plastov a stavebných materiálov, chémia, výroba elektrických zariadení a automobilový priemysel – všetky s dvojciferným medziročným nárastom pridanej hodnoty. Naopak, nedarí sa najmä petrochemickému priemyslu, farmácií, výrobe spotrebnej elektroniky, či sektoru IT a komunikácií.
Výhľad
Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku naplnil naše očakávania. Trápiaci sa európsky (i slovenský) priemysel bude brzdiť ekonomický rast v Európe najskôr aj v závere tohto roka. Slovenská ekonomika by si však i v poslednom štvrťroku tohto roka mala udržať rast, keď by mala dostať záverečný impulz z končiacich eurofondov (rozpočtovacieho obdobia 2014-21).
V poslednom štvrťroku tak očakávame, že jej medziročný rast by sa mal udržať na porovnateľnej úrovni ako v predchádzajúcom štvrťroku a podobnú dynamiku rastu by si potom mala pripísať aj v priemere za celý. Energetická kríza a nižší externý i domáci dopyt tento rok podľa očakávaní spomalili rast ekonomiky z 1,8% v minulom roku na nami odhadovaných 1,1% v tomto roku.
Budúci rok by mal so sebou priniesť len pozvoľné oživenie obratu v globálnom zahraničnom obchode. Silnejší externý dopyt by sa ale predsa len mal prejaviť i na slovenských vývozoch, ktoré najskôr obnovia rast i v reálnom vyjadrení. Vyššie transfery od štátu smerom k domácnostiam by mohli priniesť aj dodatočný impulz do spotreby, ktorú by mala podporiť i spomaľujúca inflácia a obnovený rast reálnych miezd.
Na druhej strane, nevyhnutná konsolidácia verejných financií v kombinácií s rastúcimi výdavkami rozpočtu (vyššie transfery domácnostiam) nútia vládu zvýšiť i daňové zaťaženie ekonomiky, predovšetkým zamestnávateľov. To v strednodobom horizonte môže viesť k pomalšiemu rastu miezd i obmedzeniu ďalších investícií. Súkromné investície, najmä malých a stredne veľkých podnikov, môže obmedzovať nižšia dostupnosť financovania, keď vyššie zdanenie bánk zníži ich kapacitu financovania domáceho komerčného sektora. Súkromné investícií budú pritom aj budúci rok brzdiť i stále relatívne utiahnuté menové podmienky (vysoké úroky).
Investície v budúcom roku najskôr medziročne klesnú aj vo verejnom sektore, a to v dôsledku ukončenia čerpania eurofondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobie. Tie síce nahradia štartujúce investície z Plánu obnovy, či nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, i zvyklosti z minulých období hovoria, že spolu so zmenou vlády prichádza často i dočasné spomalenie čerpania, napríklad z dôvodu prehodnocovania časti projektov.
V plnom rozsahu by sa tak Plán obnovy mal podľa našich predpokladov prejaviť až v roku 2025, prípadne prvej polovici 2026. V roku 2025 by ekonomiku mali podporiť aj veľké investície v automobilovom priemysle, či ďalšie oživenie externého dopytu. Predpokladáme preto, že ekonomicky rast budúci rok zrýchli len jemne na 1,4% a následne v roku 2025 na 2,5%.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
(Inzercia)