Hrozba nedostatku plynu v Európe bola (a je) jedným z najvýraznejších problémov, ktoré vojna na Ukrajine priniesla krajinám EÚ. Viaceré krajiny EÚ, vrátane Slovenska, boli pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine takmer plne závislé na dovozoch plynu práve z Ruska.
(Inzercia)
Ešte v úvode roka 2021 sa Rusko podieľalo viac ako polovicou na dodávkach (z krajín mimo EÚ) plynu do Európy. Svoju pozíciu si pritom veľmi dobre uvedomovalo a práve dodávky plynu sa snažilo využiť aj v konflikte na Ukrajine ako páku na krajiny EÚ. Už v priebehu roku 2021, t.j. pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine, Rusko začalo výrazne škrtiť dodávky plynu do Európy, čo viedlo k masívnemu zníženiu zásob plynu v krajinách EÚ a zároveň vytváralo dodatočný tlak na jeho cenu. Podiel Ruska na dodávkach plynu do EÚ v priebehu roku 2021 klesol pod 50% a v jeho závere osciloval okolo 40%.
Eskalácia konfliktu na Ukrajine, ktorá sa prejavila priamou vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári minulého roka, problém s vysokou závislosťou krajín EÚ na dovoze ruského plynu a z toho plynúcich obáv z jeho nedostatku ešte viac prehĺbila. Neistota ohľadom budúcich dodávok priniesla na európsky trh s plynom značnú dávku nervozity a vytlačila cenu plynu na rekordné úrovne. Hroziaca energetická kríza a vysoká cena energií už začali obmedzovať časť produkcie energeticky náročných odvetví.
Do popredia medzi ostro sledovanými ukazovateľmi sa teda prepracovali i štatistiky o naplnenosti zásobníkov plynu v krajinách EÚ. Práve tie mali ako prvé ukázať, či krajiny EÚ zvládli diverzifikovať dodávky plynu, resp. znížiť svoju spotrebu a naznačiť tak, či im hrozí výpadok dodávok energií počas zimy. Zdá sa, že krajiny EÚ aspoň nateraz svoju domácu úlohu v tomto smere zvládli. Vysoká naplnenosť zásobníkov pred začiatkom zimy pomohla zmierniť obavy z nedostatku plynu a uvoľnila tak aj tlak na jeho cenu. Cene následne pomohol aj relatívne teplý úvod zimy. Obavy z nedostatku plynu počas tohtoročnej zimy ustúpili do úzadia. Pozornosť sa čoraz viac začala presúvať na ďalšiu zimnú sezónu?
Podiel Ruska na dodávkach plynu ropy klesol minulý rok už len k 10%. Objem plynu dováženého z Ruska sa podľa údajov o zahraničnom obchode Eurostatu medziročne znížil o takmer 40%, hoci jeho hodnota vyjadrená v eurách sa v dôsledku vyššej ceny takmer zdvojnásobila. Výrazný nárast pritom zaznamenali najmä dodávky plynu z USA, ktoré sa medziročne viac ako zdvojnásobili a v porovnaní s priemerom rokov 2011-20 boli viac ako 7,5-násobné. Pomerne významný nárast však zaznamenali aj dovozy plynu z Nórska (25% medziročne), Azerbajdžanu (44%), Nigérie (15%), či Kataru (11%).
Krajiny EÚ okrem diverzifikácie dodávok (a zníženia závislosti na Rusku) popracovali aj na úsporách v spotrebe plynu. Časť úspor sa síce dá pripísať na vrub teplej zimy, ktorá vytvárala nižšie nároky na výrobu tepla, avšak väčšina krajín pomerne veľa investovala aj do zvýšenia efektivity v spotrebe plynu, či iných úspor. Samozrejme, tlak na úspory priniesla aj jeho vysoká cena – tá sa prejavovala napríklad na znížení spotreby, ktorá viedla i k zníženiu komfortu (napríklad zníženie teploty, na ktorú sa vykurujú obytné i nebytové priestory). Podľa predbežných údajov sa spotreba plynu v krajinách EÚ minulý rok v priemere znížila až o 13,2%. Úspory v spotrebe sa pritom smerom k záveru roka prehlbovali a v poslednom štvrťroku presahovali 20%.
Výrazne zníženie spotreby ukázali najmä škandinávske krajiny Fínsko a Švédsko (viac ako 40%), či pobaltské krajiny (26-29%), avšak nadpriemerné úspory doručili aj jeho veľkí odberatelia ako Nemecko (15%) a Holandsko (22%), či krajiny v našom regióne (Česko 19%, Poľsko 18%, Maďarsko 15%). Slovensko sa so znížením spotreby len o 2,8% zaradilo medzi krajiny EÚ s najnižšími úsporami. Spotreba plynu na Malte a v Írsku dokonca ľahko vzrástla.
Ako sú teda na tom zásoby plynu po skončení aktuálnej zimnej sezóny? Otočenie režimu, t.j. zastavenie vyprázdňovania zásobníkov a naopak začiatok ich opätovného napĺňania, zvyčajne nastáva na prelome marca a apríla. V priemere v krajinách EÚ bol dňom s najnižšími zásobami plynu počas poslednej dekády (2011-20) 31. marec, podobne aj v Nemecku, či Česku, na Slovensku to bol 5. apríl.
Tento rok bod zlomu nastal vo viacerých krajinách (i v dôsledku chladnejšieho konca zimy/začiatku jari) o niekoľko dní neskôr – v priemere v EÚ 6. apríla, v Nemecku 7. apríla a v Česku až 14. apríla. Na Slovensku sa však zásobníky, i napriek chladnejšiemu počasiu, začali opätovne zapĺňať podobne ako v minulosti, len o deň neskôr ako v priemere v minulej dekáde, t.j. dno zaznamenali 6. apríla. Zdá sa pritom, že s výnimkou Chorvátska sa zásobníky začali opätovne napĺňať už vo všetkých krajinách EÚ. Porovnanie ich naplnenosti s predchádzajúcimi obdobiami by teda už nemalo byť skreslené a naozaj môžeme hovoriť o porovnaní na konci zimnej sezóny.
Stav zásob plynu v zásobníkoch krajín EÚ prináša nemalú dávku optimizmu smerom k budúcej sezóne. V priemere v krajinách EÚ sú zásobníky aktuálne naplnené na viac ako polovicu (56%) a dokázali by pokryť 17% aktuálnej celoročnej spotreby plynu v krajinách EÚ. Najmenej naplnené zásobníky v EÚ majú Francúzi, len na 29%, najviac, na viac ako 90%, Portugalci a Švédi, avšak ich kapacita je v oboch krajinách len zanedbateľná a nepokrýva ani 10% celoročnej spotreby. Na Slovensku sú zásobníky (vrátane zásobníka SPP v českých Dolních Bojanoviciach, ktorý je napojený na slovenskú distribučnú sieť a sú v ňom uskladnené slovenské strategické zásoby plynu) zaplnené na 62%, v Česku (bez Dolních Bojanovíc) na 48%.
Slovensko pritom patrí medzi krajiny EÚ s najväčšou relatívnou (voči spotrebe) kapacitou zásobníkov plynu – ak by boli plne naplnené, dokázali by pokryť až 90% domácej ročnej spotreby plynu. Ich vyššiu (relatívnu) kapacitu v EÚ nájdeme už len v Rakúsku a v Lotyšsku. Aktuálne zásoby plynu na Slovensku by tak vystačili pokryť viac ako polovicu ročnej spotreby plynu (v Česku takmer štvrtinu). Treba však poznamenať, že nemalá časť uskladneného plynu na Slovensku podlieha obchodným kontraktom a vlastníkom uskladneného plynu nemusia byť nevyhnutne slovenské subjekty, t.j. nemusí nevyhnutne slúžiť na krytie slovenskej spotreby.
Relatívne zásoby plynu vyjadrené k ročnej spotrebe plynu sú v drvivej väčšine krajín EÚ vyššie ako na konci minulej zimnej sezóny, zvyčajne dokonca významne vyššie a pohybujú sa na historických maximách pre túto časť roka. Jedinou výnimkou sú naši severní susedia – Poľsko, kde súčasné zásoby pokrývajú o 2% menej celoročnej spotreby plynu v krajine ako v rovnakom období minulého roka. Najvýraznejší medziročný (relatívny) nárast zásob plynu vykazujú krajiny s ich najväčšími zásobníkmi (Rakúsko, Slovensko a Lotyšsko).
Aktuálne zásoby plynu v krajinách EÚ by pritom dokázali pokryť až o 10% celoročnej spotreby plynu viac ako v rovnakom období minulého roka. Doterajšie maximu z roku 2020 prekonávajú o takmer 5% celoročnej spotreby. Na historických maximách pre dané obdobie roka sa zásoby plynu nachádzajú aj v Česku (o takmer 6% celoročnej spotreby vyššie ako pri doterajšom maxime v roku 2012 a o 15% celoročnej spotreby vyššie ako v rovnakom období minulého roka). Na Slovensku síce relatívne zásoby nedosahujú historické maximá pre dané obdobie roka, v porovnaní s priemerom rokov 2011-20 by však dokázali pokryť až o 27% celoročnej spotreby plynu v krajine viac. Aktuálna úroveň zásob je pritom historicky druhá najvyššia (pre dané obdobie roka) – síce výrazne zaostáva za rokom 2020, avšak maximum spred roku 2020 (2014) prevyšuje až o 19% celoročnej spotreby.
Aktuálna úroveň zásob plynu znižuje pravdepodobnosť problémov s jeho dodávkami aj v nasledujúcej zimnej sezóne. Ľahký optimizmus pomáha zmierňovať aj tlak na cenu plynu, ktorá sa pohybuje blízko miním zaznamenaných od eskalácie konfliktu na Ukrajine. Priestor pre ďalší pokles ceny plynu a jej návrat na úrovne spred vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu však zužujú vyššie náklady na dovoz skvapalneného plynu z alternatívnych zdrojov, ktoré nahradili lacnejšie ruské dodávky. Nižšia cena plynu pritom môže znovu obnoviť časť dopytu a znížiť tak úspory krajín EÚ v spotrebe plynu, ktoré boli jedným z viacerých faktorov vedúceho k súčasnému priaznivému stavu jeho zásob v Európe.
Na druhej strane, akékoľvek masívnejšie zotavenie dopytu po plyne v Európe by najskôr opätovne viedlo aj k znovuzrodeniu tlaku na rast jeho ceny a obavám o stabilitu jeho dodávok. Kľúčovým faktorom v spotrebe plynu počas zimných mesiacoch naďalej ostáva intenzita zimy. Diverzifikácia dodávok, zníženie spotreby i aktuálny stav zásob môžu otvárať i priestor na úvahy o úplnom odstrihnutí sa EÚ od dodávok plynu z Ruska, čo by výrazne pocítil aj vojnový rozpočet Ruska. Ten už pritom začali aspoň čiastočne dáviť nižšie ceny plynu.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)