Ekonomický vývoj sa v závere štvrtého štvrťroka vyvíjal v súlade s našimi očakávaniami, keď na medzikvartálnej báze HDP rástlo o 0,3% (sezónne očistené), čo je jeden z najlepších výsledkov spomedzi krajín, ktoré už zverejnili dáta. Na medziročnej báze rast dosiahol 1,1%, čo nám ukazuje, že celoročný rast hospodárstva v minulom roku dosiahol 1,7% – o 0,2 percentuálneho bodu vyššie než boli naše pôvodné očakávania.
(Inzercia)
Štruktúru rastu v poslednom kvartáli spoznáme až začiatkom marca. Vychádzajúc z mesačných dát predpokladáme, že najvýraznejšie bol hospodársky výkon potiahnutý spotrebou domácností, keďže maloobchodné tržby dosahovali silné výkony a medziročne silné výsledky zaznamenávali aj služby. Ďalším faktorom ostávajú investície, ktoré sú na jednej strane poháňané verejným sektorom a čerpaním európskych peňazí a na strane druhej vysokými cenami energií, čo skracuje návratnosť súkromných investícií do energetických úspor. Vzhľadom na výsledky zahraničného obchodu v posledných troch mesiacoch očakávame negatívny príspevok zahraničného dopytu, keďže reálna exportná aktivita bola tlačená nadol problémami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, vysokými cenami vstupov či volatilitou na trhoch.
Celoročný rast HDP sa tak očakáva na úrovni 1,7%, výsledky ale môžu byť ešte upravené pri finálnom marcovom zverejnení. Hlavným faktorom rastu v uplynulom roku tak s najväčšou pravdepodobnosťou ostane spotreba domácností, ktorá odolávala vysokej dvojcifernej inflácii a udržiavala si solídne úrovne. Toto však išlo výrazne na úkor úspor, ktorých miera poklesla na minimá porovnateľné s časmi okolo finančnej krízy. Ešte v prvej polovici roka zaostávali investície oproti predkrízovej úrovni o viac než 10 percent, postupný rozbeh prichádzal až v treťom a pravdepodobne štvrtom štvrťroku. Zahraničný obchod ostával pod tlakom po väčšinu roka, keďže významným problémom u nás čelil najmä dôležitý automobilový priemysel spolu s ďalšími energeticky náročnými odvetviami.
V tomto roku očakávame rast ekonomiky o 1,5%, pričom solídny výsledok z posledného štvrťroku významne znížil pravdepodobnosť, že sa slovenská ekonomika dostane do recesie. V zelených číslach by nás mal podržať najmä očakávaný prílev európskych fondov vo výške niekoľkých miliárd eur. Zapracovať preto musíme najmä na našej schopnosti rýchleho a zmysluplného využitia dostupných prostriedkov. Súčasná komplikovaná situácia tak viac než kontrakciou rastu či nárastom nezamestnanosti ovplyvní život obyvateľov poklesom hodnoty aktív, najmä peňazí v hotovosti, na bežných účtoch či úspor mimo produktov s potenciálom dlhodobejšieho zhodnotenia.
Matej Horňák, makroekonomický analytik
(Inzercia)