Inflácia sa v júli, v súlade s našimi očakávaniami, vrátila do jednociferných hodnôt. Pomohlo jej k tomu aj zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré z inflácie ubralo až tri desatiny. V trende postupného zvoľňovania medziročného rastu cien však pokračovali aj potraviny (dokonca nad rámec bázického efektu), či bežné tovary. Naopak, ceny pohonných hmôt už reagovali na rast cien ropy svetových trhoch a v kombinácií s menej priaznivou porovnávacou bázou sa dynamika ich medziročného poklesu zmiernila. Gro nárastu cien pohonných hmôt pritom najskôr uvidíme až v auguste. Len pomaly sa zvoľňuje rast cien služieb (v júli ostal nezmenený na júnovej úrovni), kde sa stále prelieva zvýšený tlak na rast miezd (spätná indexácia miezd) i sekundárne efekty vyšších cien energií a potravín.
(Inzercia)
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v júli znížili o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 10,8% na 9,7%. Medziročná inflácia sa vrátila do jednociferných úrovní po prvýkrát od februára 2022, t.j. po 16 mesiacoch. S postupným ústupom inflácie potravín sa spomaľuje i inflácia ohrozených skupín obyvateľstva. Napriek tomu i v júli ostávala stále ľahko nadpriemerná. Dôchodcovská inflácia sa spomalila z 11,4% na 10,0%, inflácia nízkopríjmových domácnosti z 11,6% na 10,3%. Inflácia domácnosti zamestnancov, ktoré tvoria gro všetkých domácností, zvoľnila z 10,7% na 9,7%.
Infláciu v júli brzdili okrem iného administratívne faktory, menovite zrušené koncesionárske poplatky. Tie ubrali z celkového rastu cien až tri desatiny. Inými slovami, bez zrušenia koncesionárskych poplatkov by v júli ceny medzimesačne neklesli a v medziročnom porovnaní by sa nedostali do jednociferných úrovni. Jadrová inflácia ostala v júli nezmenená a dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 11,6% na 10,6%.
I júl potvrdzoval zmiernenie tlaku na zdražovanie potravín. I pod vplyvom tradičného zlacnenia sezónnych potravín (predovšetkým zeleniny) sa ceny potravín v júli v priemere medzimesačne znížili o 0,7%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila 19,0% na 16,5% (najnižšia od apríla 2022). K spomaleniu medziročného rastu cien potravín pritom neprispel len bázický efekt (vyššia porovnávacia báza z júla minulého roka), ale aj jemná korekcia vysokých cien z úvodu roka, ktorú pozorujeme už niekoľko mesiacov. Po (štatistickom) zohľadnení tradičných sezónnych faktorov sa rast cien potravín zastavil už v apríli, odkedy potraviny (po očistení o sezónny efekt) zlacneli už o takmer 1%. Ľahký pokles zaznamenali aj v júli – podobne ako v predchádzajúcich troch mesiacoch i nad rámec tradičnej sezóny. Dezinfláciu potravín v posledných 4 mesiacoch ťahali najmä mlieko, syry a vajcia, oleje a tuky a zelenina. Naopak, ceny mäsa, ovocia a cukru a cukroviniek posledné mesiace (po očistení o sezónu) prevažne rástli. V medziročnom porovnaní väčšina potravinových položiek zaznamenala v júli rast okolo 16-17%. Výnimkou boli oleje a tuky, ktoré boli už medziročne lacnejšie (o 3,3%), ovocie (ktorého ceny vzrástli „len“ o 11,7%) a na opačnej strane zelenina (napriek zlacneniu v posledných mesiacoch jej cena bola medziročne stále vyššia až o 23,4%) a cukor a cukrovinky, ktorý je momentálne najrýchlejšie zdražujúcou potravinárskou komoditou (26,0%).
K spomaleniu medziročnej inflácie v júli opäť prispela aj tzv. dopytová inflácia, a to najmä v dôsledku bázického efektu (vysokej porovnávacej bázy z minulého roka), ale najskôr už i slabnúceho domáceho spotrebného dopytu, ktorý pravdepodobne už začína tlačiť i na marže obchodníkov. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa v júli v priemere zvýšila o 0,4%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zvoľnila z 11,6% na 11,1%. Ústup inflácie sme pozorovali najmä u bežných obchodovateľných tovarov. Tie medzimesačne zdraželi už len o 0,1% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 11,7% na 10,9%. Pri trhových službách uberá inflácia nohu z plynu výrazne pomalšie. Ceny tu i v júli narástli takmer o 1% (0,9%) a dynamika medziročného rastu sa nezmenila, keď ostala na júnovej úrovni 11,5%. Ďalšie zrýchľovanie inflácie služieb sa nateraz aspoň zastavilo. Dôvodom pomalšieho ústupu inflácie v oblasti služieb sú najskôr zvýšené mzdové tlaky, ktoré sa prelievajú do vyššej ceny niektorých služieb, kde cena práce tvorí podstatnú časť koncovej ceny (dvojciferný rast cien s držia kaderníctva, reštaurácie a po novom už aj hotely). Rast cien ale podporujú aj sekundárne efekty, ktoré sú najskôr i za rastom cien v reštauráciách, ale najmä v dopravných služieb. Infláciu služieb si čiastočne na Slovensko i dovážame, ceny dovolenkových zájazdov v júli zrýchlili dynamiku medziročného rastu na 10,8%.
Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov, infláciu v júli už nespomaľovali ceny pohonných hmôt. Tie síce stále patrili medzi pár položiek spotrebného koša, ktoré boli lacnejšie ako v rovnakom období minulého roka, dynamika ich medziročného poklesu sa však zmiernila z -18,6% na -16,3%. Do cien pohonných hmôt sa už začali totiž premietať vyššie ceny ropy na svetových trhoch, tentokrát cenovky na slovenských čerpacích pumpách reagovali takmer okamžite. Gro aktuálneho cenového nárastu pritom uvidíme až v auguste.
Zvoľnenie inflácia sa prejavuje aj na vnímaní inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu. To sa zmiernilo z 11,1% na 10,6% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí) a bolo najnižšie od júla minulého roka. Ešte citeľnejšie sa posledné mesiace zmierňujú inflačné očakávania – tie v júli klesli na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2018 (2,9% – prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli kleslo o 0,1%, dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 13,7% na 12,5% – najnižšia hodnota od marca minulého roka.
Výhľad
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt. Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, ale i aktuálne vyššie ceny ropy na svetových trhoch.
V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 11% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5%. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)