Inflácia v úvode roka podľa očakávaní spomalila, miera spomalenia však nebola významná a v medziročnom porovnaní inflácia ostávala blízko viac ako 20-ročných rekordov z konca minulého roka. K miernemu spomaleniu inflácie v úvode roka prispieval bázicky efekt (vyššia porovnávacia základňa z úvodu minuléh roka), či (medzimesačne) stagnujúce ceny pohonných hmôt, ale najmä tlmený nárast cien energií na bývanie, vďaka ich štedrej podpore zo strany štátu. Formálne by infláciu mali znižovať aj nižšie nepriame dane (DPH), ktoré technicky uberali z celkovej inflácie až 0,43 pb. Nižšia daň napríklad na stravovacie služby sa však plne rozpustila v maržiach ich poskytovateľov. Väčšina položiek si i v januári držala relatívne silné dynamiky zdražovania. Jadrové ceny zrýchlili dynamiku medziročného rastu z 15,9% až na 16,5%. Zmierňovanie rastu cien čiastočne pribrzdila i pravidelná aktualizácia váh položiek v spotrebnom koši, ktorá viedla k technickému navýšeniu inflácie o 0,1 pb, najmä v dôsledku zvýšenia váhy potravín v spotrebnom koši (ktoré si držia stále vysoko nadpriemerný nárast cien). V priemere podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v úvode roka (januári) o 2,6%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zvoľnila len nepatrne z 15,4% na 15,2%. Naďalej pritom platí, že medziročnú infláciu ťahajú nahor viaceré položky základnej spotreby ako energie na bývanie, či potraviny, čo len zvýrazňuje negatívne dopady aktuálneho zdražovania na nízkopríjmové domácnosti. Inflácia dôchodcov v januári dosiahla 16,2%, nízkopríjmových domácnosti 16,1%, zatiaľ čo inflácia domácnosti zamestnancov (15,0%) ostávala ľahko pod úrovňou priemernej inflácie v ekonomike.
(Inzercia)
Infláciu v úvode roka už tradične ovplyvňuje úrpava regulovaných cien na bývanie, ktorá sa zvyčajne uskutočňuje len raz ročne k 1. januáru. Vďaka vládnym dotáciam a dohode s domácimi elektrárňami ich tohtoročné zvyšovanie plne neodzrkadľuje vývoj cien energií na trhu. Ceny elektriny vzrástli len o 2,5%, keď odzrkadľovali len nárast časti poplatkov, zatiaľ čo cena komodity ostala nezmená (dohoda s elektrárňami). Plyn a teplo zdraželi o 11,4% resp 13,6% a rovnako zaostávali za nárastom cien na trhu (vládna dotácia). Rast cien v položke energií na bývanie (vrátane neregulovaných pevných palív) bol tak tento rok v januári (8,1%) citeľne pomalší ako v januári predchádzajúceho roka (13,0%). Ceny energií na bývanie tak infláciu spomaľovali – ich príspevok k celkovej inflácií za znížil z 2,1 pb. v decembri na 1,5 pb. v januári. Na druhej strane, silnejší nárast cien ako minulý rok zaznamenali ceny vodného (8,0%), stočného (12,9%) i odvozu odpadu (14,7%).
Relatívne dynamický rast cien potravín pretrval aj v úvode roka, hoci v dôsledku silnejšieho bázického efektu (vyššej porovnávacej základne) sa dynamika ich medziročného rastu už predsa len mierne zvolnila. Ceny potravín sa v januári zvýšili o 2,6%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zvolnila z 29,0% na 28,6%. Vďaka zvýšeniu váhy cien potravín (z 18,2% na 22,0%) v spotrebnom koši sa však ich príspevok k celkovej medziročnej inflácií opäť zvýšil – potraviny boli zodpovedná za viac ako 40% medziročnej infláciu, keď ju navyšovali až o 6,3 pb.
Silný rast cien potravín v januári je pomerne tradičný. Napriek tomu tohtoročné novoročné zdražovanie stále patrilo k tým vyšším – rýchlejšie rástli ceny v úvode roka za posledných 13 rokov len v rokoch 2019, 2020 a 2022. Aj napriek tomu, po zohľadnení tradičnej sezóny sa dynamika (medzimesačného) rastu cien potravín v porovnaní s väčšinou minulého roka spomalila. Čiastočnú korekciu cien smerom nadol v januári konečne prienisli oleje a tuky (vrátane masla), ktoré zlacneli o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 44,5% na 35,5%. V januári sa jemne zvolnil aj medziročný nárast cien zeleniny (z 24,3% na 22,4%) a mlieka, syrov a vajec (z 37,7% na 37,3%), ktoré však napriek tomu po olejoch a tukoch prebrali žezlo najrýchlejšie (medziročne) zdražujúcej potravinovej položky. Medziročný rast ostatných druhov potravín sa buď nezmenil alebo ľahko zrýchlil. Najpomalšie rastúcou položkou potravín je pritom ovocie s 16,5% medziročným nárastom ceny.
Dopytová inflácia zrýchľovala i v úvode roka, a to v oboch komponentoch – trhových službách i obchodovateľných tovaroch. Nepomohlo ani zníženia DPH na reštauračné služby. Nižšia DPH sa tu, v súlade s očakávaniami, plne rozpustila v maržiach. Naopak, pretrvávajúci tlak na ceny reštauračných služieb prichádzajúci z vyšších cien energií i potravín sa prejavil na ďalšom skokovom náraste cien stravovacích služieb, napriek nižšej DPH. Ceny stravovacích služieb sa zvýšili až o 6,1% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 14,4% na 19,8%. Dynamicky rástli najmä ceny v jedálňach (až o 14,1% medzimesačne, resp. 27,5% medziročne), ktoré majú viac tendenciu zvyšovať sa nárazovo, a ktoré najskôr ovplyvnila aj horšia finančná kondícia samospráv (stravovanie v školských jedálňach, či domovoch sociálnych služieb). Práve stravovanie tvorilo gro zrýchlenia medziročného rastu trhových služieb v januári (z 10,0% na 11,1%). Silný dvojcifrerný nárast cien si však stále držali aj kaderníctva, bankové poplatky, poistenie, dovolenkové zájazdy, ceny rekreačných a športových služieb, či taxislužby – najmä v dôsledku prenosu sekundárnych efektov vyšších cien energií a zvýšených mzdových tlakov v ekonomike.
Ďalej sa zrýchľoval aj rast cien obchodovateľných tovarov – z 11,3% na 12,3%, i pod vplyvom miernejšieho poklesu ceny v sezónnych výpredajoch odevov a obuvi, či vyšších cien nákupu dopravných prostriedkov. Naopak, tovarové položky súvisiace so stavebníctvom/bývaním v úvode roka už zvoľňovali dynamiku medziročného rastu, naďalej však patrili medzi najrýchlejšie zdražujúce položky spotrebného koša.
V úhrne sa dopytová inflácia meraná indexom trhových služieb a obchodovateľných tovarov v januári zvýšila o 1,7% a dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 10,8% na 11,9%. Celkovú medziročnú infláciu navyšovala o 5,6 pb. (a bola tak zodpovedná za takmer 37% celkovej inflácie).
Zdražovanie ani v úvode roka už nepodporili ceny pohonných hmôt, ktoré medzimesačne klesli o 0,2% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 7,1% na 5,6%.
Vnímanie inflácie, ale najmä inflačné očakávania sa v úvode roka zmiernili. Nižšie inflačné očakávania by tak mohli spomaľovať prenos sekundárnych efektov cien energií a potravín do cien ostatných tovarov a služieb. Napriek januárovému zvoľneniu však vnímanie i očkovávania inflácie ostáva výrazne nad dlhodobým priemerom. Podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu spotrebitelia vnímajú infláciu na úrovni 11,4% a očakávajú infláciu na úrovni 7,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí)
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v január vzrástol až o 3,7% a dynamika jeho medziročného rastu ostala nezmenená na úrovni 19,7%.
Výhľad
Očakávame, že inflácia svoj vrchol dosiahla už v závere minulého roka a pozvoľné zvoľňovanie, ktoré začalo v januári bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie medziročného rastu cien bude podporovať najmä bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Väčšina položiek spotrebného koša by si ale mala udržať (najmä v úvode roka) stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií (ktoré sa prelievajú do cien len postupne) i stále relatívne napätým trhom práce a odolným (hoci postupne slabnúcim) spotrebným dopytom. Ústup (medziročnej) inflácia z rekordných úrovni tak bude len pozvoľný – medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka (do neskorého leta). V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11,6% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 8%.
Štedré dotovanie cien energií najskôr nebude dlhodobo udržateľné. A keďže návrat cien plynu, či elektriny na trhu naspäť na úrovne spred eskalácie konfliktu na Ukrajine zatiaľ neočakávame, domácnosti sa musia pripraviť na postupné zreálňovanie cien plynu, tepla a elektriny i v nasledujúcich rokoch. To by malo držať infláciu na Slovensku vychýlenú výraznejšie nad priemer minulého desaťročia i inflačný cieľ ECB počas dlhšieho obdobia, minimálne však i v rokoch 2024 a 2025.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)