Eurostat vo štvrtok zverejnil dáta, podľa ktorých sa eurozóna dostala do technickej recesie. Celkový HDP krajín platiacich spoločnou menou sa v prvom štvrťroku medzikvartálne znížil o desatinu percentuálneho bodu, čo bol rovnaký výsledok, ako v poslednom kvartáli minulého roka. Slovenská ekonomika si však udržala rast a zo štatistického pohľadu ešte nie je ani na polceste k recesii. Neznamená to však, že nevidno na obzore žiadne mraky. Deväť posledných kvartálov ekonomika medziročne rástla, ale dynamika spomaľuje. K poklesu prispela slabšia spotreba domácnosti, o ktorej sme už písali. Miera úspor, ktorú generujú domácnosti zo svojich disponibilných príjmov už ďalej neklesala. Pokles reálnych miezd oproti poslednému kvartálu zvoľnil, ale stále ostal značný. V tejto chvíli nevidno priestor na radikálne zvýšenie (t.j. normalizáciu) miery úspor. Pozitívom je, že inflácia sa podľa predbežných dát Eurostatu zlomila a zásadný posun by sme mali vidieť v máji aj pri potravinovej inflácií. Trh práce ostáva odolný a miera nezamestnanosti nízko. To bude tlačiť mzdy smerom hore. Medzičasom sa medzinárodný obchod vyvíjal tak, ako sme čakali. Výsledkom je pozitívne saldo s nominálnym prebytkom od začiatku roka vo výške viac ako miliarda eur. Priemyslu sa až tak nedarilo, keď napriek našim očakávaniam v apríli medziročne poklesol. Tentokrát nestačil ani rast v automobilovom priemysle. Vrcholom tohto týždňa budú zasadnutia FED-u a ECB.

Ako sme písali už minulý týždeň, slovenská ekonomika ostala v prvom štvorku v pozitívnych číslach (+0,3 % q/q; +1,0 % r/r) a hoci sa eurozóna ako celok prepadla do technickej recesie, u nás ešte pokračoval hospodársky rast. Jedným dychom však treba dodať, že ekonomický výkon nášho hospodárstva spomaľuje. Aktuálne čísla nakreslili „iba“ najnižší medziročný rast od začiatku roka 2021. Podľa očakávania sa celková spotreba domácnosti v úvode roka prepadla a k rastu ekonomiky prispela negatívne. Očakávame, že spotreba domácnosti ešte ostane pod tlakom, pretože reálny pokles aprílových maloobchodných tržieb o 10 % indikuje, že domácnosti to s obmedzením svojich výdavkov chtiac-nechtiac myslia vážne. Obmedzovať budú aj naďalej najmä neesenciálne nákupy.

Už koncom minulého roka sa domácnosti dostali do nekomfortnej situácie, keď miera úspor z ich disponibilných príjmov poklesla na historické minimá. Dôsledkom bola aj očakávaná nižšia spotreba domácnosti. Bez úspor, ktoré smerujú do penzijných pilierov, je po sezónnom očistení miera úspor na úrovni 2,2 %. Napriek malému rastu v prvom štvrťroku sa miera úspor nachádza na podpriemerných úrovniach. Vidíme, že domácnosti si teraz dokážu odložiť z každej zarobenej stovky približne 2 eurá. Dlhodobý priemer (10 rokov) je na úrovni 7 eur. V pandemických časoch sme sporili ešte o čosi viac, čo v konečnom dôsledku vytvorilo priestor pre silnú spotrebu, ktorú sme videli aj v závere minulého roka. Návrat k priemeru možno očakávať, až keď sa reálne mzdy vrátia k udržateľnému rastu. Slušný medziročný rast nominálnych miezd v prvom štvrťroku (+9,5 % r/r) opäť nestíhal za infláciou a reálne mzdy skončili v poklese o takmer päť percent. Priemerný rast miezd budú v tomto roku ovplyvňovať predovšetkým mzdy verejného sektora, kde prebehne už schválená septembrová valorizácia platov. Plánovaný jesenný rast platov učiteľov (+12 %) však stále iba dobieha priemerné mzdy v hospodárstve. Očakávame, že celkovo reálne mzdy v tomto roku ešte skončia v zápore.

Na druhej strane trh práce ostáva naďalej odolný. Miera nezamestnanosti je nízka, čo bude naďalej tlačiť mzdy vyššie. Dostatok práce a vyšší reálny príjem z nej predstavujú základný predpoklad pre zvyšovanie miery úspor, a teda aj čistého finančného majetku domácnosti. Prirodzene sa však začína objavovať otázka vzniku mzdovej inflačnej špirály. Náročné makroekonomické prostredie sa prejavilo aj v slovenskom Indexe spotrebiteľskej dôvery, ktorý si v máji neudržal pozitívny smer a v porovnaní s aprílom mierne poklesol. Spotrebitelia sú pesimistickejší vo všetkých sledovaných oblastiach vrátane finančnej situácie domácnosti, nezamestnanosti či tvorby úspor. Aj preto naďalej očakávame, že ekonomiku v tomto roku nebude ťahať spotreba domácností, ale európske peniaze z eurofondov a Plánu obnovy, ktoré by sa mali pretaviť do potrebných investícií. Odhadovaný rast pre rok 2023 na úrovni 1,5% medziročne sa tak stále ukazuje ako realistický scenár.

Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne