Nezamestnanosť (disponibilná) i v máji pokračovala v pomerne dynamickom poklese. Podobne ako v apríli však aj v máji k nemu významnou mierou prispeli najmä technické vplyvy, konkrétnejšie dočasný reštart aktivačných prác (po úprave legislatívy). Aj po očistení o tento efekt síce nezamestnanosť ďalej klesala, avšak jej pokles sa už v porovnaní s úvodom roka predsa len spomalil.
Máj so sebou priniesol aj viacero zastavení alebo dokonca otočení trendov z úvodu roka. Zintenzívnenie pohybu v štatistikách úradov práce z prelomu rokov, zdá sa, už odznelo. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu, bol (po zohľadnení tradičnej sezóny) najnižší počas tohto roka. Na druhej strane, ďalej sa zmierňoval aj počet novoregistrovaných uchádzačov o prácu. Bilancia tak ostávala priaznivá, hoci pokles miery nezamestnanosti sa spomalil (po očistení o efekt aktivačných prác).
Zdá sa teda, že vlna prepúšťaní na prelome rokov, ktorá najskôr súvisela s dopadmi energetickej krízy, aspoň nateraz poľavila. Slabnúci ekonomický rast však zároveň oslabuje dopyt po nových zamestnancoch v ostávajúcej (energeticky menej náročnej) časti ekonomiky.
Čiastočným pozitívom mája bolo aj zastavenie trendu poklesu voľných pracovných pozícií. Po zohľadnení sezóny síce ich počet zatiaľ ešte nerástol, avšak už ani neklesal. Táto zmena trendu by mohla mať optimistickejšie i menej optimistické vysvetlenie. To menej optimistické hovorí, že zamestnávatelia opätovne narazili na strop a na trhu práce už nevedia nájsť vhodnú (domácu) kvalifikovanú pracovnú silu. To sa prejavuje na nižšej miere absorpcie (počte nezamestnaných, ktorí si našli novú prácu) a zároveň na rastúcej/stagnujúcej miere voľných pracovných miest.
Túto hypotézu by čiastočne mohol potvrdzovať i stále rastúci záujem o zahraničných pracovníkov, pričom tí do krajiny začínajú prichádzať z čoraz exotickejších krajín (posledné mesiace najmä India). Navyše voľné pracovné pozície pribúdajú najmä na pozíciách špecialistov, či kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Optimistickejším vysvetlením by mohlo byť blížiace sa posilnenie ekonomického rastu v nasledujúcich mesiacoch.
Krátkodobá slabosť ekonomiky síce znížila mieru absorpcie v posledných mesiacoch, avšak blížiace sa ekonomické oživenie opätovne podporuje tvorbu nových miest v ekonomike. Nateraz sa prikláňame skôr k menej optimistickému vysvetleniu (narazenie na hranice trhu práce), hoci ekonomika najskôr počas druhého kvartálu naozaj nájde svoje dno. Ekonomické zotavenie ale bude pravdepodobne len veľmi vágne.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v máji znížila o 0,24 pb. na 5,10%. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) klesla o 0,23 pb. na 5,00%, pričom po prvýkrát už klesla aj pod úroveň z obdobia tesne pred vypuknutím pandémie (oproti februáru 2020 bola nižšia o 0,10 pb). V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti zvýraznil z -1,20 pb. na -1,25 pb. (29,0 tisíc).
Na prvý pohľad extrémne priaznivé májové čísla (disponibilnej) nezamestnanosti však v sebe opäť (rovnako ako v apríli) ukrývajú technickú zmenu – po novelizácií zákona sa opätovne reštartovali tzv. aktivačné práce. Ich počet v máji narástol o takmer 5 tisíc na viac ako 12,5 tisíc. Naposledy bol na týchto úrovniach ešte v roku 2016. Títo nezamestnaní sa pritom nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných a disponibilnú mieru nezamestnanosti tak v máji znižovali až o 0,17 pb., za posledné dva mesiace (apríl a máj) až o 0,39 pb.
Reštart aktivačných prác pomohol najmä nezamestnanosti v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska a významnejšie znížil regionálne rozdiel, hoci tie ostávajú stále jedným z hlavných štrukturálnych problémov domáceho trhu práce. Sezónne očistená miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe a severozápade v máji klesla o 0,08 pb. na 3,54%, na ekonomicky slabšom východe a juhu stredného Slovenska až o 0,63 pb. na 8,36%. Kým na západe krajiny ostávala nepatrne nad úrovňou spred pandémie (0,08 pb. nad februárom 2020), na východe už bola o 0,41 pb. pod touto úrovňou.
V máji sa zastavil pokles voľných pracovných miest. Ich počet sa zvýšil o takmer 2 tisíc na 77,3 tisíc. Tento nárast však viac menej len odzrkadľuje fázu roka na trhu práce – po očistení o sezónu ich počet nerástol ani neklesal. Dynamika medziročného poklesu voľných pracovných miest sa však predsa len zmiernila z -12,9% na -5,9%. V máji (v porovnaní s aprílom, sezónne očistené) pribúdali najmä voľné pracovné miesta na pozíciách špecialistov, či kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Voľných pozícií v priemysle (operátori a montéri strojov a zariadení), ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých pracovných miest, v máji v porovnaní s aprílom (po zohľadnení sezóny) opäť jemne ubudlo, avšak bolo ich nepatrne (o 0,8%) viac ako v rovnakom období minulého roka.
Z hľadiska regiónov pribudlo v máji najviac voľných miest v Žilinskom kraji (sezónne očistené), najviac ich ubudlo v Prešovskom kraji. V medziročnom porovnaní najvýraznejší prírastok voľných pracovných miest stále vykazuje Bratislava a okolie, najvýraznejší úbytok Prešovský kraj. V okolí Bratislavy, ale aj Trnavy, naďalej ostáva na úradoch práce nahlásených viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. V priemere na Slovensku však na jedno voľné pracovné miesto pripadajú takmer dvaja nezamestnaní, v Košickom kraji deviati a v Prešovskom takmer štrnásti.
V máji sa obnovil prílev cudzincov na slovenský trh práce. Ich počet sa v porovnaní s aprílom zvýšil o 0,9% (sezónne očistené) na 95,6 tisíca. Dynamika medziročného rastu zahraničných zamestnancov sa nepatrne spomalila z 22,4% na 21,3%, najmä ako dôsledok spomalenia prílevu utečencov z Ukrajiny (ich prílev dosiahol maximá počas jari minulého roka). Napriek tomu, Ukrajinci stále tvorili takmer polovicu (49%) medziročného prírastku zahraničných pracovníkov na Slovensku.
Posledné mesiace pomerne dynamicky rastie aj počet Gruzíncov (1,8 tisíc) a predovšetkým Indov (viac ako 2,5 tisíc) pracujúcich na Slovensku, ktorí sa už prepracovali do prvej desiatky a v medziročnom porovnaní sa ich počet zvyšoval po Ukrajincoch najrýchlejšie – Gruzíncov medziročne pribudlo takmer tisíc (t.j. 6% celkového medziročného prírastku) a Indov až takmer 1,8 tisíc (t.j. 11% celkového medziročného prírastku).
Výhľad
Trh práce, zdá sa aspoň nateraz, relatívne dobre odoláva energetickej kríze a spomaleniu ekonomického rastu. Májová stabilizácia niektorých kľúčových ukazovateľov ako napríklad počet voľných pracovných miest naznačuje, že ani v nasledujúcich mesiacoch by sme nemuseli pozorovať nárast miery nezamestnanosti. Na druhej strane, ďalší pokles miery nezamestnanosti bude najskôr spomaľovať nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie. Zvýšenú volatilitu do nezamestnanosti môžu v ostávajúcich mesiacoch roka stále vnášať aktivačné práce.
Ľubomír Koršňák. analytik UniCredit Bank