Inflácia sa v apríli, v súlade s očakávaniami, ďalej spomaľovala. Naďalej sa ale držala na vysoko nadpriemerných úrovniach. K spomaleniu dynamiky medziročného rastu cien prispel silný bázický efekt (inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka), ale konečne aj dlho očakávaná stabilizácia cien potravín. Spomaľovanie inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
(Inzercia)
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v apríli zvýšili o 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 14,8% na 13,8%. Medziročný rast cien tak bol najpomalší od júla minulého roka. Aj napriek tomu, že ceny potravín sa v apríli aspoň čiastočne stabilizovali, v medziročnom porovnaní boli spolu s cenami energií naďalej hlavným zdrojom inflácie. Ako položky základnej spotreby s vyšším zastúpením v spotrebnom koši domácnosti s nižšími príjmami/spotrebou tak naďalej nafukovali najmä dôchodcovskú infláciu a infláciu nízkopríjmových domácnosti. Obe síce zaznamenali nadpriemerné spomalenie dynamiky medziročného rastu – dôchodcovská z 15,8% na 14,6%, nízkopríjmových domácnosti z 15,7% na 14,7% – naďalej však ostávali nadpriemerné. Inflácia domácnosti zamestnancov sa apríli spomalila na 13,7%.
Apríl priniesol dlho očakávanú stabilizáciu cien potravín. V porovnaní s marcom sa ich cena v priemere síce zvýšila o 0,3%, tento nárast však už len kopíroval priemernú sezónu pre túto časť roka. V priemere od roku 2009 rástli (medzimesačne) ceny potravín v apríli dokonca o desatinku rýchlejšie (o 0,4%). Aprílový návrat zdražovania do normálu sa prejavil aj na medziročnej inflácií potravín. Medziročný rast cien potravín sa tak (podporený silným bázickým efektom) zvoľnil z 29,0% na 26,1% a bol najnižšií od septembra minulého roka. V apríli zlacňovala (medzimesačne) najmä zelenina (i nad rámec sezóny), oleje a tuky a nepatrne aj mlieko, syry a vajcia. Naopak, tlak na zdražovanie stále pretrváva najmä u cukru, ale aj pečiva, či mäsa. V medziročnom porovnaní sa najvýraznejšie zvoľnil rast cien zeleniny, ktorá však bola stále o takmer štvrtinu drahšia ako v rovnakom období minulého roka (z 32,1% na 24,1%). Citeľne sa spomaľuje aj medziročný rast cien olejov a tukov (z 28,3% na 21,2%), ktoré boli ako prvé zasiahnuté vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu. Naopak, ceny cukru a cukroviniek v apríli ďalej zrýchľovali medziročný rast – z 30,3% na 31,2% a stali sa už druhou najrýchlejšie (medziročne) zdražujúcou potravinárskou komoditou (po mlieku, syroch a vajciach – 32,9%). Ceny cukru pritom odolávali tlaku na zdražovanie najdlhšie a tak tu pozorujeme oproti ostatným druhom potravín mierne posunutý vývoj. Najmenej medziročne zdraželo ovocie (o 13,3%), a to i napriek tomu, že dynamika jeho medziročného zdražovania sa v apríli mierne zrýchlila.
Ceny potravín na Slovensku v apríli konečne (aspoň čiastočne) začali kopírovať globálny vývoj cien potravín a agrokomodít. Globálny index cien potravín podľa FAO v apríli medziročne klesol až o 20%, pričom medziročný pokles vykazuje už od novembra minulého roka. Samozrejme, cenovky na pultoch predajní reagujú na pokles cien komodít s oneskorením, cenu na pultoch predajní tlačia nahor aj ďalšie faktory, ktoré zvyšujú náklady spracovateľov potravín, či ich predajcov (energie, mzdové náklady).
Okrem stabilizácie cien potravín prispieval k spomaleniu medziročnej inflácie predovšetkým silný bázický efekt. Ten sa okrem potravín pomerne silne prejavoval aj pri cenách pohonných hmôt, či v dopytovej inflácií. Ceny pohonných hmôt už síce ďalej medzimesačne neklesali, keď tentokrát pomerne rýchlo reagovali na zotavenie cien ropy na svetových trhoch (po rozhodnutí krajín OPEC znížiť ťažbu). V priemere v apríli vzrástli o 1,4%, pričom nárast cien bol viditeľný najmä u benzínov, zatiaľ čo nafta pokračovala v zlacňovaní. Napriek medzimesačnému zdraženiu pohonných hmôt (v priemere) silný bázicky efekt zvýraznil ich medziročný pokles z -7,1% na -9,1% (ceny pohonných hmôt minulý rok v rovnakom období roka prudko rástli po vojenskej invázií Ruska na Ukrajinu).
Dopytová inflácia rovnako spomaľovala takmer výlučne pod vplyvom bázického efektu. Ceny trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) i naďalej vykazovali vysoko nadpriemerný medzimesačný nárast cenoviek – v apríli v priemere o 0,8%. Napriek tomu sa dynamika ich medziročného rastu zvoľnila z 12,7% na 12,4%. Porovnateľné zvoľnenie pritom zaznamenali obe zložky dopytovej inflácie – ceny tovarov z 12,7% na 12,3%, ceny služieb z 12,9% na 12,5%.
Vnímanie inflácie odzrkadľovalo trendy v reálnej inflácií a v apríli sa zmiernilo z 11,6% na 11,2% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Ešte výraznejšie sa uvoľnili inflačné očakávania – spotrebitelia v priebehu najbližšieho roka očakávajú „už len“ zdraženie o 5,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Pomalší rast cien pritom naposledy videli ešte pred vypuknutí pandémie (v októbri 2019). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v apríli vzrástol o 0,6%, dynamika jeho medziročného rastu sa však spomalila z 19,4% na 18,0%.
Výhľad
Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V máji by pritom rýchlosť spomaľovania inflácie mal podporiť aj efekt znovu zavedených obedov zadarmo pre žiakov. Tento efekt by mohol z medziročnej inflácie podľa našich prepočtov ubrať až 0,4 pb. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude i naďalej podporovať najmä silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Väčšina položiek spotrebného koša by si ale mohla ešte niekoľko mesiacov udržať stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií (ktoré sa prelievajú do cien len postupne) i stále relatívne napätým trhom práce. Ústup (medziročnej) inflácia z rekordných úrovni tak bude len pozvoľný – medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka (do polovice leta). V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11-11,5% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7,5%.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
(Inzercia)