Zahraničný obchod ostal v novembri v prebytku. Výraznejšie narástol najmä 12-mesačný kumulovaný prebytok, keď z jeho čísel vypadol rekordný deficit z novembra predchádzajúceho roka. 12-mesačný prebytok sa tak vyšplhal na najvyššiu úroveň od septembra 2021.

Napriek pozitívnemu vývoju bilancie však novembrové čísla zahraničného obchodu priniesli sklamanie. Obrat v zahraničnom obchode sa výrazne prepadol, a to na oboch stranách bilancie. Medzimesačný pokles bol pritom ovplyvnený najmä prudkým prepadom dovozov i vývozov v kľúčovej kategórií slovenského zahraničného obchodu – pri strojoch a prepravných zariadeniach. Aktuálna slabosť kľúčovej časti exportného priemyslu by mohla výrazne ohrozovať aj celkový rast ekonomiky v závere minulého roka.

Podľa údajov Štatistického úradu objem vývozov v novembri prevýšil objem dovozov o 288 mil. EUR. 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu sa zvýraznil z 1,6% na 2,6% HDP a zaznamenal najvyššiu úroveň od septembra 2021.

Objem vývozov sa v novembri podľa prepočtov Štatistického úradu prepadol o 4,4% (sezónne očistené) a zaznamenal tak najvýraznejší medzimesačný pokles od júna 2022. Do červených čísel sa vývozy vrátili aj v medziročnom porovnaní, keď v porovnaní s novembrom predchádzajúceho roka boli nižšie o 3,2%. Zaznamenali tak len tretí medziročný pokles v priebehu posledných dvoch rokov a najvýraznejší medziročný prepad od septembra 2021. Vývozy pritom v novembri ťahala nadol jej kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa vývozy strojov a áut znížili až o 6,5% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní si síce ešte uchovali jemný rast o 0,6%, dynamika rastu sa však v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi citeľne spomalila (v októbri medziročne rástli o 9,4%). Medzimesačný pokles v novembri zaznamenala aj väčšina ostatných kategórií vývozov, v priemere približne polovičný v porovnaní so strojmi a prepravnými zariadeniami. V medziročnom porovnaní sa potom pokles ostatných exportov prehĺbil z 3,5% na 9,2%.

Nižšie vývozy (a pravdepodobne i produkcia slovenského priemyslu) sa prejavili aj na číslach dovozov. Tie sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili dokonca až o 7,6% (sezónne očistené). Medziročne sa potom pokles dovozov prehĺbil na -14,3% (po tom, čo v októbri medziročne rástli o 1,3%), čo bol zároveň najvýraznejší medziročný pokles od prvej vlny pandémie (mája 2020). K poklesu dovozov čiastočne prispeli nižšie ceny, predovšetkým energetických komodít.

Medzimesačný pokles cien ropy však bol kompenzovaný vyššími objemovými dovozmi, a tak sa objem dovozu palív a mazív v porovnaní s októbrom dokonca jemne zvýšil. V medziročnom porovnaní však cenový efekt stále prevažoval a dovozy palív a mazív ostávali 43% pod úrovňou z rovnakého obdobia minulého roka. K medzimesačnému poklesu dovozov citeľne (podobne ako pri vývozoch) prispela kľúčová kategória slovenského zahraničného obchodu – stroje a prepravné zariadenia. Dovozy sa tu v porovnaní s októbrom prepadli o takmer 15% (sezónne očistené) a medziročne boli nižšie až o 11,2% (v októbri medziročne rástli o 10,9%). V tejto kategórií sa miešajú predovšetkým rôzne investičné dovozy s dovozmi materiálu a polotovarov do výroby. V kombinácií s prudkým poklesom vývozov v tejto kategórií sa ako pravdepodobnejší javí pokles dovozov materiálu a polotovarov do výroby.

Výhľad

November prekvapil prudkým poklesom obratu zahraničného obchodu v kľúčovej kategórií slovenského zahraničného obchodu – pri strojoch a prepravných zariadeniach (autách). Zatiaľ nevieme posúdiť, či sa jedná len o dočasný výkyv alebo štrukturálny problém kľúčového odvetvia slovenského priemyslu.

Dôvera v priemysle vykazovala v posledných dvoch mesiacoch jemné zotavenie, najmä vďaka pozitívnejším očakávaniam priemyselníkov ohľadom produkcie v nasledujúcich mesiacoch. To by mohlo naznačovať, že novembrový kolaps exportov by mohol mať len dočasný charakter. Na druhej strane, dôvera v priemysle nenaznačovala ani až tak výrazný novembrový prepad v zahraničnom obchode.

Akokoľvek, v poslednom mesiaci roka očakávame, že bilancia zahraničného obchodu by mohla zaznamenať tradičný koncoročný deficit. V dôsledku štatistického efektu by sa však 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu mal opäť citeľnejšie rozšíriť. V tomto roku by sa prebytky zahraničného obchodu mohli stabilizovať, resp. mierne korigovať aj pod vplyvom vyššieho dovozu zbraní (stíhačky). Ďalšie výraznejšie rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu očakávame najmä v roku 2026, spolu s nábehom produkcie u viacerých ohlásených investícií v automobilovom priemysle.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank