Pokles nezamestnanosti sa v júni zastavil. Jedným z dôvodom je tradičná registrácia absolventov vysokých škôl, a to aj napriek tomu, že ich počet (prúdiaci na úrady práce) sa z roka na rok zmenšuje. Absolventi zvýšili v júni celkovú mieru nezamestnanosti o takmer 0,1 pb. Po očistení o sezónne vplyvy nezamestnanosť v júni ďalej klesala, dynamika jej poklesu sa však v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi výraznejšie spomalila.
(Inzercia)
Efekt zvyšujúceho počtu nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorý technicky znižoval mieru nezamestnanosti v apríli a máji, sme už totiž v júni nepozorovali. Počet nezamestnaných na aktivačných prácach sa viac menej stabilizoval. Zmiernenie poklesu nezamestnanosti je však ale už aj obrazom chladnúceho trhu práce. I v júni pokračoval pokles počtu nezamestnaných, ktorí si v priebehu mesiaca našli prácu. Ich počet bol najnižší od augusta minulého roka (po zohľadnení sezóny). Na druhej strane, spomaľuje sa aj prílev nových nezamestnaných do registrov úradov práce, a to aj po očistení o nižší prílev absolventov škôl. Úrady práce (po zohľadnení sezóny) registrovali najmenej nových nezamestnaných od leta minulého roka.
Nižšia absorpcia nezamestnaných trhom práce pritom najskôr nie je ťahaná len nižším dopytom po zamestnancoch, ale predovšetkým nasýtením trhu práce, resp. opätovne zvýrazňujúcou sa disproporciou (regionálnou i kvalifikačnou) medzi ponukou a dopytom práce. Počet voľných pracovných miest v júni narástol, hoci medziročnom porovnaní je ich stále jemne menej. Silnejúci neuspokojený dopyt po nových zamestnancoch hlási najmä priemysel na západe krajiny. Naopak, v službách neobsadené pozície skôr ubúdajú. Voľné pracovné miesta v ekonomike aspoň čiastočne pomáhajú zapĺňať zahraniční pracovníci. Ich počet rástol aj v júni. Popri Ukrajincoch, ktorí stále tvoria viac ako 40% medziročného prírastku cudzincov pracujúcich na Slovensku, pomerne dynamicky začína rásť aj dovozov pracovnej sily z viacerých ostatných bývalých sovietskych republík (najmä Gruzínska a Kirgizska, ale aj Moldavska, Kazachstanu, Uzbekistanu, Bieloruska, Azerbajdžanu, či dokonca samotného Ruska), či niektorých ázijských krajín (predovšetkým z Indie, ale aj Indonézie).
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júni nepatrne vzrástla o 0,02 pb. na 5,12%. V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti zmiernil z -1,25 pb. na -1,16 pb. (27 tisíc). Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) ale medzimesačne predsa len klesla – o 0,06 pb. na 4,97%. Sezónne očistená miera nezamestnanosti tak už atakuje aj historické minimá, ktoré zaznamenala počas leta 2019, a od ktorých je vzdialená už len 0,15 pb. Výdatne jej k tomu pomáha vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorí sa nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných. Ich počet je najvyšší od leta 2016, resp. viac ako dvojnásobne vyšší ako v lete 2019, pričom mieru disponibilnej nezamestnanosti aktuálne znižuje až takmer o pol percenta.
Z hľadiska regiónov Slovenska v júni ľahko vzrástla miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe krajine. Naopak, na ekonomicky slabšom východe pokračovala v ľahkom poklese. Po zohľadnení tradičnej sezóny však už obe časti krajiny zaznamenali ľahký pokles miery nezamestnanosti, len nepatrne rýchlejší na východe krajiny. Ekonomicky silnejší západ krajiny najskôr už opäť naráža na problémy s nedostatkom vhodnej pracovnej sily. Nesúlad medzi dopytom zamestnávateľov a štruktúrou uchádzačov o prácu v tejto časti Slovenska brzdí i jej ďalší pokles. Miera nezamestnanosti sa tu už pohybuje blízko prirodzenej miery nezamestnanosti, keď posledné mesiace klesá už k 3,5%. Mieru nezamestnanosti v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska pomohli posledné mesiace (technicky) stlačiť nadol predovšetkým aktivačné práce. Napriek tomu však ostáva nad úrovňou 8%. Vďaka väčšiemu objemu aktivačných prác už ale zlomila historické minimum z leta 2019.
Nedostatok vhodnej pracovnej sily na západe krajiny sa prejavuje aj na opätovnom náraste voľných pracovných miest. Ich počet sa v júni zvýšil o 1,6 tisíc, po zohľadnení tradičnej sezóny by bol nárast približne polovičný (resp. v percentuálnom vyjadrení o 1,2%). Počet voľných pracovných pozícií je síce ešte stále mierne nižší ako v rovnakom období minulého roka, dynamika ich medziročného poklesu sa však v júni ďalej zmierňovala ( z 5,9% na 2,6%). Najviac pracovných pozícií v júni pribudlo v Nitrianskom kraji, v medziročnom porovnaní hlásila ich najvýraznejší nárast Bratislava a okolie. Naopak, na východe krajiny (regióny Prešova a Košíc), ale aj v Trenčianskom kraji sa počet voľných pracovných miest v júni ďalej znižoval.
V medziročnom porovnaní hlásili menej neobsadených miest okrem nich aj stredoslovenské kraje (regióny Banskej Bystrice a Žiliny). Dopyt po novej pracovnej sile tak silnie najmä v ekonomicky najsilnejších častiach Slovenska, kde je jej dlhodobo akútny nedostatok – Bratislava, Trnava a Nitra. V týchto krajoch pripadá na jedno voľné pracovné miesto jeden a menej nezamestnaných registrovaných na úradoch práce. Inými slovami, ani celá zásoba nezamestnaných v regióne by tu nedokázala ani teoreticky pokryť požiadavky miestnych zamestnávateľov. Nízka vnútorná mobilita pracovnej ich tak núti hľadať nových zamestnancov v zahraničí, v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu práce i v čoraz exotickejších mimoeurópskych krajinách. Naopak, na východe krajiny, v Prešovskom a Košickom kraji, pripadá na jedno voľné pracovné miesto stále 10 a viac nezamestnaných registrovaných na úradoch práce.
Dopyt po nových zamestnancoch silnie najmä na pozíciách typických pre priemysel. Tie tvoria viac ako polovicu všetkých voľných pracovných miest a vykazujú posledné mesiace aj najvýraznejší nárast. Naopak, v službách sa aspoň nateraz situácia stabilizovala a počet voľných pracovných miest tu ďalej nerastie, skôr naopak postupne klesá. Po zohľadnení tradičnej sezóny ich počet medzimesačne ďalej klesal v administratívnych službách i v bežných službách a obchode. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tu pritom bolo o 20-30% menej neobsadených pracovných miest.
Prílev cudzincov na slovenský trh práce pokračoval aj v júni. Ich počet sa medzimesačne zvýšil o 1,4% (sezónne očistené) na 97,3 tisíc. Dynamika medziročného rastu zahraničných zamestnancov sa napriek tomu opäť spomalila – z 21,3% na 20,8%, najmä ako dôsledok spomalenia prílevu utečencov z Ukrajiny (ich prílev dosiahol maximá počas jari minulého roka). Napriek tomu, Ukrajinci stále tvorili takmer polovicu (44%) medziročného prírastku zahraničných pracovníkov na Slovensku. Posledné mesiace pomerne dynamicky rastie aj počet Gruzíncov (1,8 tisíc) a predovšetkým Indov (viac ako 2,5 tisíc) pracujúcich na Slovensku, ktorí sa už prepracovali do prvej desiatky a v medziročnom porovnaní sa ich počet zvyšoval po Ukrajincoch najrýchlejšie – Gruzíncov medziročne pribudlo takmer tisíc (t.j. 6% celkového medziročného prírastku) a Indov až 2 tisíc (t.j. 12% celkového medziročného prírastku). Pomerne dynamicky narastá aj počet zamestnancov z ostatných bývalých sovietskych republík (vrátane samotného Ruska), či z Indonézie, Macedónska a Turecka (o cca 150-500 medziročne) – v celkovom poradí krajín sa tieto ale nachádzajú stále za prvou desiatkou s celkovými počtom zamestnancov na Slovensku menším ako 1500.
Výhľad
Trh práce, zdá sa aspoň nateraz, relatívne dobre odoláva energetickej kríze a spomaleniu ekonomického rastu. Stabilizácia niektorých kľúčových ukazovateľov ako napríklad počet voľných pracovných miest naznačuje, že ani v nasledujúcich mesiacoch by sme nemuseli pozorovať významný nárast miery nezamestnanosti. Ekonomicky silnejší západ krajiny naopak opätovne zápasí s nedostatkom pracovníkov.
Ďalší pokles miery nezamestnanosti preto bude najskôr spomaľovať práve nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie. Zvýšenú volatilitu do nezamestnanosti môžu v ostávajúcich mesiacoch roka stále vnášať aktivačné práce – predĺženie podporenej schémy by však negatívny vplyv ukončenia väčšieho počtu aktivačných prác na mieru disponibilnej nezamestnanosti malo odsunúť až do budúceho roka.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)