Priemysel sa v septembri vrátil do červených čísel. K jemnému poklesu prispela väčšina jeho kľúčový odvetví, vrátane výroby áut. V septembri sa nedarilo ani energetike, najskôr v dôsledku nižšieho dopytu kvôli teplému počasiu. V medziročnom porovnaní si energetika ale stále udržala aspoň jemný rast, i za pomoci nového bloku JE Mochovce. Naopak, septembrovým prekvapením bolo oživenie produkcie vo viacerých problémových odvetviach priemyslu na čele s hutníkmi, či ťažbou. V porovnaní s letom sa však produkcia zvyšovala aj v spracovaní dreva a papiera, výrobe nábytku, či spotrebnej elektroniky, hoci na rozdiel od hutníkov tu zatiaľ úrovne z jesene minulého roka nedosiahla.
(Inzercia)
Produkcia priemyslu sa podľa údajov Štatistického úradu v septembri znížila o 1,7% (sezónne očistené). A hoci medzimesačné porovnávanie skresľuje dovolenkovým efektom nafúknutý august (celozávodné dovolenky sa tento rok koncentrovali viac do júla), produkcia v septembri bola podľa našich prepočtov jemne nižšia aj ako v priemere počas dvoch letných dovolenkových mesiacov, resp. ako v júni, t.j. v poslednom mesiaci bez dovolenkového efektu. Slabšie čísla priemyslu na prelome leta a jesene potvrdzuje aj pohľad na medziročné porovnanie produkcie – v septembri produkcia priemyslu medziročne klesla o 0,6%. Ešte výraznejší pokles pritom zaznamenala jeho dominantná časť – spracovateľský priemysel, ktorého produkcia sa medziročne znížila o 1%. Ostávajúce zložky priemyslu, energetika (2,7%) a ťažba (19,8%), si v septembri udržali kladný medziročný nárast produkcie. Kým v prípade ťažby i za pomoci pomerne výrazného zvýšenia produkcie v posledných dvoch mesiacoch, v prípade energetiky i napriek medzimesačnému poklesu výkonu.
Teplé septembrové počasie znižovalo dopyt po energiách, čo sa prejavilo aj na výkone slovenskej energetiky. Priaznivá (nízka) porovnávacia báza v kombinácií s efektom nového zdroja na výrobu elektriny (3. blok JE Mochovce) však udržali produkciu energetiky nad úrovňou z minulého roka. Ťažba, napriek takmer pätinovému medziročnému nárastu produkciu, vzhľadom na svoju zanedbateľnú váhu, zdvíhala celkové čísla medziročného rastu priemyslu len o desatinu. Predpokladáme, že za jej rastom je viac ako zvýšenú ťažbu potrebné hľadať zvýšenú aktivitu v skladovaní energetických surovín.
V septembri sa nedarilo viacerým kľúčovým exportným odvetviam spracovateľského priemyslu. Produkcia sa znížila vo výrobe áut i strojov. Oproti augustu sa už ďalej nezvyšovala ani vo výrobe elektrických zariadení, hoci tu vďaka silnému rastu v predchádzajúcich mesiacoch roka produkcia stále pomerne dynamicky medziročne rastie (9,4%). Výroba áut a strojov sa prepadli do červených čísel aj v medziročnom porovnaní. V prípade áut síce len o 0,5%, v prípade strojov až o 5%. Za poklesom strojárstva je už potrebné hľadať predovšetkým spomalenie investičnej aktivity (dopytu po produkcii strojárstva) na kľúčovom európskom trhu, i v dôsledku utiahnutia menových podmienok (nárastu úrokových sadzieb). V automobilovom priemysle mohli v septembri na produkciu vplývať aj jednorazove, resp. dočasné faktory – napríklad prechodné zníženie produkcie pri nábehu výroby nového modelového radu (VW), či výpadky v dodávateľskom reťazci (napríklad v dôsledku letných záplav v Slovinsku).
September priniesol aj niekoľko príjemných prekvapením. Tým hlavným bolo (oproti letu) pomerne citeľné oživenie produkcie vo výrobe a spracovaní kovov a kovových konštrukcií (hutníci), t.j. v odvetví, ktoré v posledných mesiacoch zápasilo s klesajúcim dopytom a silným cenovým tlakom (klesajúca cena na výstupe v prostredí stále vysokých cien energií). Hutníci sa do plusu dostali dokonca už aj v medziročnom porovnaní (6,6%). Pomáhala im v tom ale aj nízka porovnávacia základňa. Napriek pomerne silnému oživeniu produkciu oproti letným mesiacom ostávala produkcia hutníkov stále mierne (2%) nižšia ako v prvej polovici roka. Oproti letu rástla produkcia aj výrobcom a spracovateľom dreva a papiera, nábytku, či spotrebnej elektroniky. V medziročnom porovnaní však tieto odvetvie stále ostávali v červených číslach, keď dlhodobo zápasia s vysokom cenou energií (najmä papier), slabnúcim dopytom, či stratou konkurencieschopnosti (spotrebná elektronika).
Septembrové čísla priemyslu boli pre nás jemný sklamaním. Na rozdiel od prvej polovice roka tak už priemysel v treťom štvrťroku ďalej nerástol. Do červených čísel sa vrátil aj v medziročnom porovnaní, keď oproti tretiemu štvrťroku minulého roka bola jeho produkcia nižšia o 0,4%. Priemysel teda počas leta už nepodporoval rast slovenskej ekonomiky, skôr naopak. Slabšie septembrové čísla, najmä v kľúčovom automobilovom priemysle, tak predstavuje negatívne riziko i pre náš odhad rastu HDP v treťom štvrťroku (1,1% medziročne), ktorý Štatistický úrad zverejní v utorok.
Výhľad
Vojna na Ukrajine, stále prítomná inflácia, ale aj efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov by mali stále nahlodávať kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. Výhľad priemyslu na nadchádzajúce mesiace teda naďalej nie je optimistický. Na druhej strane, priaznivý bázický efekt a čiastočná stabilizácia energetického šoku by predsa len mohli smerom k záveru roka mali pomôcť slovenskému priemyslu vyhrabať sa z červených čísel (v medziročnom porovnaní). V medziročnom porovnaní by mohol čísla priemyslu vylepšovať i bázicky efekt (nízka porovnávacia báza) v energetike, ktorej produkciu by navyše mal podporiť aj nový 3. blok JE Mochovce.
V kľúčovom automobilovom priemysle hrali v poslednom období dôležitú rolu úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch. Tie sa, zdá sa, v priebehu prvej polovice tohto roka podarilo z veľkej časti uvoľniť. Spotrebný dopyt v Európe síce v prvej polovici roka prevažne slabol, dopyt po nových autách na kľúčovom európskom trhu je však stále zvýrazňovaný odloženými nákupmi z minulých rokov. Predpokladáme preto, že ani na strane dopytu by slovenské závody nemali v ostávajúcich mesiacoch roka zápasiť so zvýšenými výpadkami. Dočasne by ale mohli produkciu znižovať prípravy, resp. nábeh novej produkcie. Pozitívne efekty produkcie nových modelov by sa ale mohli naopak pozitívne prejavovať na produkcii odvetvia v budúcom roku.
Ľubomír Koršňák, UniCredit Bank
(Inzercia)