Ako už čiastočne naznačovali minulý týždeň zverejnené čísla exportu, priemyselná aktivita sa v úvode letnej dovolenkovej sezóny citeľne znížila. Pre komplexnejšiu analýzu a závery je ale nevyhnutné vyčkať aj na augustové čísla priemyslu. Nerovnomerné rozloženie celozávodných dovoleniek totiž často rozkýva aj čísla o priemyselnej produkcie počas dvoch letných dovolenkových mesiacoch (nestabilná sezóna).
(Inzercia)
Akokoľvek, júl nateraz priniesol spomalenie už aj do kľúčového odvetvia slovenského priemyslu, výroby dopravných prostriedkov (predovšetkým osobných áut), t.j. do odvetvia, ktoré držalo slovenský priemysel nad vodou v predchádzajúcich mesiacoch. Viaceré ostatné odvetvia priemyslu pritom ukazovali známky slabosti už aj v predchádzajúcich mesiacoch. Aj pri predpoklade, že júlové čísla viac ako v minulom roku ovplyvnili celozávodné dovolenky, slabší dopyt na významných trhoch slovenských exportérov (najmä Nemecko), či stále prežívajúce problémy s nadpriemernou cenou energií, najskôr stále tlmia aj priemyselnú aktivitu na Slovensku.
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v júli znížila o 2,6% (sezónne očistené) a po mesiaci rastu sa do červených čísel opäť vrátila aj v medziročnom porovnaní, keď bola v porovnaní s júlom minulého roka nižšia o 5,3%. K poklesu priemyslu v júli prispeli všetky jeho hlavné zložky – v porovnaní s júnom klesla produkcia v ťažbe, spracovateľskom priemysle i energetike. V medziročnom porovnaní ide gro poklesu na vrub najväčšej časti priemyslu – spracovateľského priemyslu. Jeho produkcia bola v porovnaní s júlom minulého roka nižšia o 6,3%. Ešte výraznejší medziročný pokles produkcie síce zaznamenala ťažba (o 9,7%), vzhľadom na jej zanedbateľný význam pre slovenský priemysel však celkové čísla medziročného rastu priemyslu znižovala o menej ako desatinu. V čiernych číslach sa i napriek medzimesačnému poklesu naopak udržala energetika, hoci dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 7,5% na 3,8%. Jej výkon tak bol až o 26% nižší ako v júli pred dvomi rokmi (2021).
K citeľnému poklesu spracovateľského priemyslu v júli prispeli takmer všetky jeho odvetvia. V porovnaní s júnom produkcia rástla len v petrochemickom priemysle, výrobe chemikálií a v drevospracujúcom a papierenskom priemysle. Viaceré odvetvia, na čele s kľúčovým automobilovým priemyslom, pritom zaznamenali dvojciferné dynamiky medzimesačného poklesu produkcie. V medziročnom porovnaní rástla produkcia aj v potravinárskom priemysle a výrobe elektrických zariadení. Naopak, napriek nepatrnému medzimesačnému rastu stále pomerne významne klesala v spracovaní dreva a výrobe papiera (-9,2%).
Predpokladáme, že za výrazným júlovým poklesom produkcie v automobilovom priemysle stoja najmä celozávodné dovolenky, ktoré sa tento rok viac ako v minulosti koncentrovali do prvého letného dovolenkového mesiaca (júla). Letné dovolenkové obdobie však najskôr viaceré slovenské závody automobiliek využili i na prípravu a údržbu svojich výrobných zariadení v súvislosti s plánovanou novou výrobou. Výrobu počas leta mohli narušiť aj opäť sa objavujúce problémy v časti dodávateľského reťazca v našom regióne (povodne v Slovinsku, požiar u jedného z významných dodávateľov v sektore v Česku). Produkcia vo výrobe áut tak bola v júli medziročne nižšia o 6,4%, pričom zaznamenala prvý medziročný pokles po 4 mesiacoch rastu. Aj napriek tomu, že celozávodné dovolenky najskôr pripadli vo väčšej miere ako minulý rok práve na júl, medziročný pokles produkcie v sektor (z vyššie zmienených dôvodov) sa plne nedá vylúčiť ani v auguste.
Výrazný medzimesačný pokles produkcie v júli zaznamenali aj strojári, či hutníci. Keďže sa jedná o odvetvia so zvyčajne dlhším objednávkovým cyklom, náhly prepad produkcie tu bude mať najskôr vysvetlenie predovšetkým v rozložení celozávodných dovoleniek. Obe odvetvia by však postupne mali narážať aj na pozvoľna sa strácajúci dopyt na kľúčovom európskom trhu, a to aj v dôsledku prísnejších menových podmienok (vyšších úrokov) v eurozóne, ktoré by sa mali čoraz viac prejavovať aj na investičnej aktivite v krajinách eurozóny. Najmä hutníci po čiastočnom oživení produkcie na prelome rokov (v dôsledku čiastočnej korekcie cien energií – uvoľnenia energetickej krízy) zaznamenávajú jemný ale vytrvalý pokles produkcie už niekoľko mesiacov v rade.
Výhľad
Vojna na Ukrajine, rekordne vysoká inflácia, ale aj efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov by mohli stále nahlodávať kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. Výhľad priemyslu na nadchádzajúce mesiace teda naďalej nie je optimistický. Júlové čísla priemyslu však najskôr citeľné ovplyvnil aj dovolenkový efekt, a tak v najbližšom mesiaci by sme mohli predsa len čakať aspoň jemnú korekciu slabého júla.
Takisto stabilizácia energetického šoku by predsa mohla smerom k záveru roka pomáhať slovenskému priemyslu, ktorý by sa v druhej polovici roka mohol stabilnejšie vyhrabať z červených čísel (najmä za pomoci nízkej porovnávacej základne). V medziročnom porovnaní by mohol čísla priemyslu vylepšovať i bázicky efekt (nízka porovnávacia báza) v energetike, ktorej produkciu by navyše mal podporiť aj nový 3. blok JE Mochovce.
V kľúčovom automobilovom priemysle budú naďalej hrať dôležitú rolu úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch. Tie sa, zdá sa, v priebehu prvej polovice tohto roka podarilo z veľkej časti uvoľniť. Spotrebný dopyt v Európe síce v prvej polovici roka prevažne slabol, dopyt po nových autách na kľúčovom európskom trhu je však stále zvýrazňovaný odloženými nákupmi z minulých rokov. Predpokladáme preto, že ani na strane dopytu by slovenské závody nemali v ostávajúcich mesiacoch roka zápasiť so zvýšenými výpadkami.
Dočasne by ale mohli produkciu znižovať prípravy automobiliek na novú produkciu (najmä počas leta a na prelome rokov, kedy automobilky tradične odstavujú výrobu a toto obdobie najskôr budú využívať i na prípravu novej produkcie, i za cenu predĺženia odstávky výroby nad rámec toho, čo bolo bežné v minulosti). Pozitívne efekty týchto odstávok by sa ale mali naopak pozitívne prejavovať v ďalších mesiacoch.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)