Dynamika rastu slovenskej ekonomiky sa v druhom štvrťroku prekvapivo zrýchlila. HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 0,4% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní sa potom ekonomický rast zrýchlil z 1,0% na 1,5%, resp. z 1,1% na 1,3% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt. Medziročný rast ekonomiky sa zrýchlil po 7 kvartáloch postupného spomaľovania.
(Inzercia)
Príjemne pritom neprekvapil len rast slovenskej ekonomiky, ale aj ekonomika eurozóny. Tá si podľa prvých predbežných čísel zverejnených ešte začiatkom augusta polepšila v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,3% (sezónne očistené). Na rozdiel od slovenskej ekonomiky sa ale dynamika jej medziročného rastu spomalila z 1,1% na 0,6% (sezónne očistené). Pozitívne prekvapenie sa ale koncertovalo len do pár ekonomík eurozóny – predovšetkým Írsko, ktoré korigovalo prepad z úvodu roka a v druhom štvrťroku jeho ekonomika posilnila až o 3,3% medzikvartálne (oproti koncu minulého roka sa jej výkon zvýšil o 0,4%) a Francúzsko, ktoré prekvapilo relatívne dynamickým rastom o 0,5% (oproti našim očakávaniam 0,1%). Najväčšia ekonomika eurozóny, nemecká ekonomika, na ktorú je vo väčšej miere napojená aj tá slovenská, naopak skôr sklamala. Po dvoch kvartáloch poklesu už síce v druhom štvrťroku ďalej neklesala, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní však ešte ani nerástla.
Štruktúru rastu zverejní Štatistický úrad spolu so spresnenými údajmi až v úvode septembra. Už známe mesačné čísla z ekonomiky naznačujú, že ekonomiku potiahli predovšetkým domáce automobilky. Uvoľnenie úzkych hrdiel umožnilo reštart ich produkcie, ktorý pretrvával aj v druhom štvrťroku. Vyššia produkcia domáceho automobilového sektora pozitívne vplývala aj na bilanciu zahraničného obchodu. Na druhej strane, v spotrebne domácnosti sa čoraz viac prejavovali negatívne dopady rekordne vysokej inflácie. Tá tak ekonomický rast opäť nepodporovala, naopak brzdila ho.
Maloobchodné tržby síce naznačujú, že v priebehu druhého kvartálu už spotreba domácnosti mohla nájsť svoje dno, v porovnaní s úvodom roka (prvým štvrťrokom) i rovnakým obdobím minulého roka však bola stále nižšia. Tieto naše predpoklady o štruktúre rastu HDP potvrdzuje aj krátky komentár Štatistického úradu k zverejneným číslam. Okrem týchto faktorov Štatistický úrad prekvapivo zmieňuje aj významný rast podnikových investícií v oblastí obstarávania stavieb. Vo svetle čísiel stavebníctva v druhom štvrťroku je takýto vývoj jemne prekvapivý.
Ekonomický rast v prvej polovici roka mohli ovplyvniť aj významné subvencie smerujúce do ekonomiky, predovšetkým v oblastí cien energií. Položka dane a subvencie (dane mínus subvencie) v prvom štvrťroku medziročne klesla o viac ako 20% (v dôsledku vyšších subvencií). Tento pokles by nemal celkový rast HDP ovplyvňovať, keďže čisto teoreticky by mal byť v plnej miere premietnutý v rýchlejšom raste pridanej hodnoty v ekonomike. Ak však subvencie neboli plne efektívne, t.j. nepremietli sa na raste pridanej hodnoty v plnom rozsahu, mohli sa prejaviť na (technicky) pomalšom raste HDP v úvode roka a naopak mohli umocniť (medzikvartálny) rast ekonomiky v druhom štvrťroku. Zrýchlenie dynamiky medziročného rastu však naznačuje, že ekonomický rast v druhom štvrťroku (prekvapivo) najskôr zrýchľoval aj po prípadnom očistení o tento technický efekt subvencií.
Mierne prekvapivé oživenie ekonomiky v druhom štvrťroku čiastočne umocňuje aj pohľad na trh práce. Po ľahkom poklese zamestnanosti v úvode roka sa tá v druhom štvrťroku nezmenila. Dynamika medziročného rastu sa napriek tomu spomalila z 0,5% na 0,1%. Rast produktivity práce (v stálych cenách) sa zrýchlil z 0,5% na 1,4%. V nominálnom vyjadrení potom produktivita práce (vďaka vyšším cenám v ekonomike) medziročne vzrástla až o 11%. Spätná indexácia miezd, ale i nárast miezd vo verejnej správe síce najskôr potiahli nahor aj nominálne mzdy, podobne ako v úvode roka ale nominálny rast miezd pravdepodobne stále jemne zaostávala za nominálnym rastom produktivity práce.
Výhľad
Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku príjemne prekvapil. Vyhliadky externého prostredia do druhej polovice roka sú však čoraz znepokojivejšie. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. Varovný prst zdvíha aj zhoršujúca sa nálada v slovenskej, ale i európskej ekonomike, ktorá má svoje korene práve v priemysle, ale skepsa sa čoraz viac rozširuje aj do sektora služieb. Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, by tak mohlo jemne zoslabnúť a spomaliť tak i rast slovenských exportov. Na druhej strane, nádejou slovenskej i európskej ekonomiky by mohla byť znovu sa zobúdzajúca spotreba domácnosti. Inflácia síce ostáva nad úrovňami bežnými v poslednom desaťročí, naprieč Európou je však na ústupe.
Spolu so spätnou indexáciou miezd sa tak v druhej polovici roka s veľkou pravdepodobnosťou zastaví i prepad reálnych príjmov domácnosti, čo by sa malo postupne prejaviť aj na opätovnom reštarte spotrebného apetítu slovenských i európskych domácnosti. Naznačuje to aj zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera (v EÚ i na Slovensku), či domáce maloobchodné tržby, ktoré, zdá sa, svoje dno našli už v apríli. Slovenskú ekonomiku by v druhej polovici roka mali stále výdatne podporiť i verejné investície. Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014-20, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období, spolu s prvými investíciami z Plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície (i ekonomiku). Vyššie verejné investície by pritom mohli viac ako plne kompenzovať i slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus i rastúce úrokové sadzby.
Rastové rizika prichádzajúce z externého prostredia sa v poslednom období skôr zvýrazňovali. Lepšie čísla HDP v druhom štvrťroku i prvé známky jemného oživenia v spotrebe domácnosti v posledných dvoch mesiacoch nás ale v najbližších týždňoch povedú k prehodnoteniu nášho odhadu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku. S jeho definitívnou revíziou vyčkáme do začiatku septembra, kedy bude k dispozícií aj štruktúra rastu HDP, avšak predbežne vidíme priestor na zvýšenie nášho odhadu z pôvodného 1,0% na 1,2%. V budúcom roku zatiaľ očakávame zrýchlenie ekonomického rastu smerom k 2%. Výrazný vplyv na rast v budúcom roku však môžu mať výsledky parlamentných volieb, ktoré určia mieru i spôsob nevyhnutnej konsolidácie verejných financií.
Ľubomír Koršňák, analytik Unicredit Bank
Odporúčame
(Inzercia)