Miera nezamestnanosti v treťom štvrťroku mierne vzrástla na 5,9%, oproti predchádzajúcemu kvartálu je to o 0,2 percentuálneho bodu viac. Rast nominálnych miezd medziročne dosiahol 8,3%, reálne mzdy ešte ostali v medziročnom poklese o 0,6%.
Nezamestnanosť sa tak vyvíja v súlade s očakávaniami, keď pribúdajú na trh noví absolventi a zároveň dochádza k spomaleniu ekonomickej aktivity, o čom svedčí aj nárast sezónne očistených čísel o počte ľudí bez práce. V štruktúre nezamestnanosti vidíme, že až takmer dve tretiny (104 tisíc) tvoria dlhodobo nezamestnaní ľudia a ešte detailnejší pohľad ukáže, že až necelá tretina nepracuje dokonca dlhšie ako štyri roky.
Ide teda o výraznú stratu potenciálu na slovenskom trhu práce, keďže ľudia dlhodobo bez práce strácajú pracovné návyky a skúsenosti, čím sa ich zamestnávanie stáva čoraz komplikovanejšie. Firmám tým rastú finančné aj časové náklady potrebné na získanie a zapracovanie nového zamestnanca z tejto skupiny. Stále však platí, že väčšina nových zamestnancov vo firmách pochádza z fluktuácie a prechodov medzi firmami.
Rast miezd mierne zaostal za očakávaniami, medziročný rast priemernej nominálnej mzdy bol asi o percento nižší než sme čakali. Aj reálne mzdy preto ešte ostali v zápornom pásme, hoci sa očakával už ich jemný nárast. Predpokladáme, že rast nominálnych miezd bude ešte akcelerovať v závere tohto roka, medziročný rast predpokladáme na úrovni cez 9%, aj celoročný priemer by potom mohol skončiť na podobnej úrovni.
Mzdové požiadavky zamestnancov sú totiž hnané doterajším poklesom kúpyschopnosti, ktorý chcú nárastom aspoň postupne vykrývať. Zamestnancom nahráva aj napätá situácia na trhu práce, keďže nezamestnanosť ostáva nízka a firmy bojujú s dlhodobým nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
