Druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu opäť prinieslo diskusie o (ne)účinnosti západných sankcií na ruskú ekonomiku a poukazovanie na vysoký medziročný rast tamojšej ekonomiky. Toto číslo však v sebe (okrem iného) ukrýva absolútne prepnutie na vojenskú ekonomiku, kde je rast HDP hnaný vojenskými výdavkami požierajúcimi tretinu štátneho rozpočtu a výrobou zbraní či iných dodávok na front.
(Inzercia)
Ekonomika tak rastie. Používa však tie kapacity, ktoré mohli byť využité na prospešné inovácie, stavbu nového bývania pre najchudobnejších, zlepšovanie školstva, modernizáciu nemocníc, budovanie kanalizácií a podobne. Výroba tak šliape, objem produkcie sa zväčšuje, o prosperite a rozvoji však nemôže byť ani reči. Okrem toho dochádza na komoditných trhoch k upokojovaniu situácie, čo spôsobuje výrazný pokles cien a teda aj znižuje príjmy ruského rozpočtu. Najdôležitejším ekonomickým poučením pre Slovensko je, aké nebezpečné môže byť vybudovanie si závislosti od jedného regiónu, štátu či komodity.
Ruská ekonomika podľa posledných odhadov Medzinárodného menového fondu v minulom roku vzrástla o 3 % (po prepade o 1,2% v roku 2022), navzdory početným západným sankciám a ekonomickým komplikáciám. Aj iné západné inštitúcie či banky upravovali odhady rastu ruskej ekonomiky smerom nahor, predstavitelia však čoraz častejšie upozorňujú, že je potrebné preveriť spoľahlivosť reportovaných údajov. Aj štatistický úrad totiž napokon môže slúžiť záujmom vojenského ťaženia a vykresľovať situáciu pozitívnejšie než v skutočnosti je. Okrem toho je táto situácia dôkazom, aké dôležité je nielen vnímať číslo, ale aj to, čo nám ekonomický rast tvorí.
Ruské hospodárstvo sa rokom 2022 čoraz viac zmenilo svojou podstatou na vojenskú ekonomiku poháňanú najmä vojenskými výdavkami. Napríklad výdavky na armádu tvoria už tretinu celkového štátneho rozpočtu, čo je trojnásobok oproti roku 2021. Očakáva sa, že v tomto roku hodnota týchto výdavkov stúpne až na úroveň 6% HDP. Zároveň čísla ukazujú aj výrazný nárast produkcie „vojenskej“ časti ruského priemyslu.
Rusko zároveň zápasí s nízkou nezamestnanosťou – a slovo zápasí používame zámerne. Odhaduje sa, že v roku 2022 bolo odvedených do armády asi 300 tisíc mužov, v roku 2023 číslo vzrástlo o ďalších asi pol milióna nových vojakov. Tisíce ľudí zároveň utiekli pred vojnou do zahraničia (najmä tí vysoko kvalifikovaní). Toto všetko spôsobuje tlak na trhu práce, keď vo fabrikách chýbajú zamestnanci, ktorí sú ešte aj „odčerpávaní“ vojenským priemyslom. To vytvára tlak na rast miezd, ktoré nominálne v Rusku rástli koncom roka až o 7-10% medziročne, čo prináša takzvané sekundárne inflačné tlaky – tieto náklady firmy prirodzene prenášajú do cien a tlačia infláciu nahor.
Okrem prepnutia na vojenskú ekonomiku Rusku pomáhalo aj nedostatočné vymáhanie a obchádzanie západných sankcií, napríklad keď sa krajine darilo vyvážať ropu vďaka tzv. tieňovej flotile. Zo strany štátu zároveň boli prijaté tvrdé opatrenia napríklad obmedzujúce pohyb kapitálu, ktoré veľmi invazívnou formou pomáhali udržiavať niektoré ekonomické veličiny na opticky prijateľnejších úrovniach (napr. kurz rubľa).
Na druhej strane však pozorujeme výrazné zvoľnenie cenových tlakov na energetických trhoch, čo signifikantne okresáva príjmy ruského rozpočtu. Nové trhy pre ruské fosílne palivá môžu do určitej miery vynahradiť výpadok príjmov z EÚ, avšak najmasívnejšia (potrubná) infraštruktúra bola vybudovaná práve do Európy a tak čelí Rusko výrazným kapacitným obmedzeniam.
Vo všeobecnosti priniesla táto vojna nový prvok premýšľania do firiem, keď sa okrem ekonomickej efektívnosti začalo pozerať aj na bezpečnosť dodávok. Lacná výroba na druhej strane sveta (napríklad v Číne) sa tak dáva do porovnávania s neistotou tamojšieho politického či ekonomického prostredia, prepravy, dodávateľských reťazcov a podobne. Mnoho firiem preto pristúpilo k tzv. nearshoringu či onshoringu. Jednou z lekcii, ktorú Slovensko dostalo, je, že nie je dobré spoliehať sa na jedného partnera/jednu oblasť/jednu firmu. Jednoducho – akákoľvek závislosť krajiny je chybou a táto skúsenosť nám ukázala, aké dôsledky môže mať.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
(Inzercia)