Minulý piatok Eurostat zverejnil prvú (jarnú) notifikáciu verejných rozpočtov krajín EÚ za rok 2022. Slovensko prekvapilo výrazne nižším ako očakávaným deficitom. Kým schválený rozpočet verejnej správy počítal s deficitom až na úrovni 4,9% HDP, realita bola nakoniec len na úrovni 2,0% HDP. Deficit verejných financií tak klesol pod priemere EÚ (-3,4% HDP) a bol najnižší spomedzi okolitých krajín (Maďarsko -6,2% HDP, Poľsko -3,7% HDP, Česko -3,6% HDP a Rakúsko -3,2% HDP).
(Inzercia)
Na doplnenie štatistiky uvádzame, že najvyšší deficit verejných financií v minulom roku v EÚ zaznamenalo Taliansko (až -8,0% HDP), naopak až 7 krajín už vykázalo prebytkové hospodárenie svojich verejných rozpočtov, najvýraznejšie až o 3,3% HDP Dánsko, ale aj Cyprus, Írsko, Švédsko, Chorvátsko, Luxembursko a nepatrne aj Holandsko. Minuloročný výrazný pokles deficitu verejných financií na Slovensku bol ovplyvnený najmä časovým posunom medzi dopadmi inflácie na príjmy a výdavky rozpočtu.
Kým rekordne vysoká inflácia zdvíhala príjmy rozpočtu už v minulom roku, nemalá časť výdavkov rozpočtu nafukovaná infláciou sa presunula až do tohto roka (najmä zvyšovanie dôchodkov, či miezd vo verejnej správe). Nebola to však len inflácia, ktorá pomohla minuloročnému rozpočtu. Bohužiaľ, časť zlepšenia verejných financií minulý rok išla i na vrub nižších investícií. Tvorba fixného kapitálu vo verejnej správe síce v minulom roku vzrástla z 3,1% na 3,3% HDP, avšak za priemerom predchádzajúcich 10 rokov zaostávala o približne 0,5% HDP.
Vzhľadom na cyklus eurofondov boli podpriemerné investície skôr prekvapením, hoci problémy s inflačnými doložkami počas minulého roka už dávali tušiť, že dočerpávanie eurofondov sa vo väčšej miere posunie až do tohto roka. Slabšie čerpanie eurofondov ako si štát na minulý rok naplánoval mohlo podľa našich odhadov zlepšovať bilanciu rozpočtu približne o 0,3% HDP (vrátane domáceho spolufinancovania zo štátneho rozpočtu).
V našom aktuálnom Grafe týždňa sme sa preto opäť pozreli na aktuálny stav čerpania eurofondov z rozpočtovacieho obdobia 2014-20, ktoré krajiny musia dočerpať do konca tohto roka. A keďže zároveň 1. mája uplynie 19 rokov od vstupu Slovenska do EÚ, pripomenieme si aj finančnú pozíciu krajín EÚ voči rozpočtom EÚ v rokoch 2004-21, t.j. od vstupu Slovenska do EÚ.
Transfery z rozpočtu EÚ do jeho členských krajín sledujú viacero cieľov. Jedným z najvýznamnejších je vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ, k čomu slúži najmä kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), ale tento cieľ sleduje aj väčšina ďalších fondov. Efektivita využitia fondov EÚ nie je vo všetkých krajinách rovnaká.
Vo viacerých prípadoch zdroje z EÚ nesmerujú do rozvojových investícií, ale len nahrádzajú poddimenzované domáce financovanie. Často je tak významná časť domácich verejných investícií financovaná zdrojmi z EÚ. Čerpanie eurofondov ale neraz prehlbuje slabá pripravenosť projektov. Už predchádzajúce rozpočtovacie obdobie 2007-13 ukázalo, že viaceré krajiny regiónu SVE, vrátane Slovenska, dočerpávali dostupné zdroje na poslednú chvíľu. Oneskorené čerpanie pritom znižuje efektivitu použitých zdrojov.
Nárazové čerpanie nerovnomerne zaťažuje domáce kapacity (napríklad stavebníctvo) a v mnohých prípadoch môže viesť i k predraženiu financových projektov (tlak na cenu z dôvodu chýbajúcich kapacít). Dočerpávanie finančných zdrojov pod tlakom ich prepadnutia často vedie i k presunu financií od časovo nákladnejších investícií (napríklad výstavba električkovej trate) k spotrebe (napríklad kúpa električky), resp. menej časovo náročným investíciám (napríklad základná rekonštrukcia namiesto modernizácie).
Oneskorené čerpanie zvyšuje i pravdepodobnosť, že krajine sa nakoniec nepodarí v stanovenom čase vyčerpať všetky pridelené zdroje. V rozpočtovacom období 2007-13 v priemere krajiny EÚ nevyčerpali 1,1% pridelených finančných prostriedkov. Všetky pridelené fondy sa podarilo využiť 11 krajinám EÚ. Naopak, 11 krajín nevyužilo viac ako 1% pridelených fondov, najviac Rumunsko (až 11,3%). Slovensku prepadlo takmer 5% fondov, Česku takmer 2,5%.
Slovensko sa na rozdiel od väčšiny ostatných krajín regiónu ani v poslednom rozpočtovacom období (2014-20) nepoučilo a z rôznych dôvodov odsunulo podstatnú časť investícií a spotreby z EÚ fondov opäť na koniec rozpočtovacieho obdobia. Z rozpočtu EÚ na roku 2014-20 zatiaľ prijalo platby len v objeme 74% pridelených zdrojov na celé obdobie. Krajiny EÚ v priemere zatiaľ prijali platby v objeme 79% pridelených prostriedkov na toto rozpočtovacie obdobie. Na prvý pohľad by sa tak mohlo zdať, že Slovensko až tak nezaostáva. Nižšie čerpanie však vykazujú najmä krajiny, ktoré sú čistými platcami do rozpočtov EÚ a eurofondy v ich prípade nehrajú kľúčovú úlohu pri verejných investíciách.
Naopak, susedné krajiny V4 na rozdiel od Slovenska už prijali gro platieb pridelených na rozpočtovacie obdobie 2014-20 – Poľsko až 92%, Maďarsko a Česko 88%. Podobne aj väčšina ostatných krajín regiónu strednej a východnej Európy. Pomalšie čerpanie eurofondov v rámci regiónu SVE ukazuje len Chorvátsko (65%), ktoré sa však stalo členom EÚ až v tomto rozpočtovacom období a nemalo teda predchádzajúce skúsenosti s čerpaním EÚ fondov (len s čerpaním predvstupových fondov).
Platby z rozpočtu EÚ nezahŕňajú len platby za už zrealizované projekty, ale aj predfinancovanie. Práve to má na Slovensku pomerne veľký podiel na celkových zatiaľ uskutočnených platbách. Reálne uzavreté financovanie projektov zatiaľ pokrylo len 65% v rozpočte naplánovaných zdrojov a v tomto ukazovateli je Slovensko dokonca tretie najhoršie spomedzi všetkých krajín EÚ (horšie sú na tom už len Taliansko a Španielsko).
Slovensku teda hrozí, že ani tentoraz nebude schopné vyčerpať všetky dostupné zdroje. Eurofondové projekty v záverečnej fáze môžu spomaľovať aj chýbajúce kapacity. Na druhej strane, dočerpávaniu by paradoxne mohli pomôcť vyššie ceny, avšak odkladom čerpania pri súčasnej rekordnej inflácií získava krajina za rovnakú cenu menší reálny prínos. Vyššie ceny dočerpávanie fondov môžu ale aj ohrozovať.
Vo viacerých prípadoch v minulosti vysúťažené ceny už nedávali ekonomický zmysel, čo viedlo k otváraniu zmlúv a časovým posunom v projektoch, ktoré ich ukončenie dostávajú na hranu alebo dokonca za posledný termín, dokedy je možné zdroje čerpať. Štát sa preto, so súhlasom EK, už v predchádzajúcich rokoch rozhodol časť zdrojov z EÚ fondov presmerovať na náklady vyvolané pandémiou, či energetickou krízou. Tieto opatrenia síce majú potenciál objem nedočerpaných zdrojov zmenšiť, avšak presmerujú ich od potrebných investícií ku spotrebe. Dlhodobý deficit v investíciách (nielen verejných) v krajine sa tak naďalej prehlbuje. I napriek prijatým opatreniam predpokladáme, že Slovensku tentoraz prepadne výrazne väčší objem zdrojov ako tomu bolo v programovacom období 2007-13.
Slovensku sa nedarí urýchliť čerpanie najmä v kľúčovom (najväčšom) fonde regionálneho rozvoja ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja), z ktorého zatiaľ vyčerpalo len 62%. 20% voľných zdrojov mu ostáva aj v kohéznom fonde, z ktorého sa financujú predovšetkým veľké infraštruktúrne projekty. Naopak, zdá sa, že vážnejšie problémy s dočerpaním dostupných zdrojov by krajina nemusela mať v prípade fondu ESF (Európsky sociálny fond), či v menšieho fondu YEI (Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí) – v oboch ostáva dočerpať menej ako 10% dostupných zdrojov a čerpanie tu vysoko prevyšuje priemer ostatných krajín EÚ.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
(Inzercia)