Stavebníctvo ostalo v červených čísla aj v apríli. Jeho produkcia už síce v porovnaní so slabým marcom ďalej neklesala, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však ostávala stále výrazne nižšia.
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v apríli po zohľadnení sezónnych faktorov nezmenila, pričom dynamika jej medziročného poklesu sa zmiernila z -10,9% na -8,3%. I v apríli medziročne klesala väčšina zložiek stavebníctva. Jedinou výnimkou bola výstavba infraštruktúry, ktorá si medziročne pripísala 1,5%.
Navonok by sa tak mohlo zdať, že verejné investície držia aspoň túto časť stavebníctva pri živote. Dôvodom ľahkého aprílového medziročného rastu v tomto segmente však bol výlučne priaznivý bázický efekt (nízka porovnávacia základňa z apríla minulého roka), pričom v porovnaní s marcom sa produkcia vo výstavbe infraštruktúry (prekvapivo) ďalej znižovala, dokonca najvýraznejšie spomedzi všetkých zložiek stavebníctva.
Nevyčerpané eurofondy tak, zdá sa, stále nezdvíhajú produkciu slovenského stavebníctva, čo len naznačuje, že balík nedočerpaných zdrojov na konci roka by mohol byť väčší ako sme v našich konzervatívnych odhadov pôvodne čakali. Nedostatočné dočerpávanie zdrojov z rozpočtu EÚ je pritom jedným z hlavných negatívnych rizík nášho tohtoročného odhadu rastu HDP. Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, medziročne klesol až o 13,5% – predpokladáme najmä pod vplyvom ekonomického cyklu. Vyššie úroky a spomaľujúci ekonomický rast budú tento rok brzdiť súkromné investície, vrátane tých stavebných. Trh s nehnuteľnosťami na bývanie vykazoval známky ochladenia už v závere minulého roka, trh s nebytovými priestormi už najskôr slabne tiež.
Pokles produkcie tuzemských stavebných firiem minulý roka aspoň čiastočne tlmila ich produkcia v zahraničí. Tento rok už klesá aj tá, avšak i v apríli bol je pokles miernejší (-2,2%) ako u tuzemskej produkcie (-9,0%). Z hľadiska typu produkcie rýchlejšie klesajú aktivity na opravách a údržbe (-14,1%). Nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácia vykázali v apríli približne len polovičný medziročný pokles, o 7,3%.
Výhľad
Napriek slabým jarným číslam ostáva nálada v slovenskom stavebníctve relatívne dobrá. Stavebníctvo by tento rok malo ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv. Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy. Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank