Stavebníctvo v októbri ovplyvnila nižšia výstavba v zahraničí

Stavebníctvo v októbri potvrdzovalo pomerne vysokú volatilitu produkcie. Dôvody októbrového medzimesačného poklesu produkcie je ale potrebné hľadať najmä v produkcii tuzemských stavebných firiem v zahraničí. Ťahúňom domácej produkcie, ktorá ďalej jemne rástla aj v októbri, bol v poslednom období predovšetkým menší z jeho segmentov – výstavba infraštruktúry. V posledných dvoch mesiacoch sa ale prekvapivo prebral i väčší zo segmentov stavebníctva – výstavba budov, zatiaľ čo infraštruktúra rekordné úrovne produkcie z leta úplne neudržala.

Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v októbri znížila o 2,1% (sezónne očistená). Dynamika jej medziročného rastu sa tak spomalila z 6,0% na 5,0%. Dôvody medzimesačného poklesu stavebníctva i spomalenia dynamiky jeho medziročného rastu je ale potrebné hľadať v zahraničí.

Produkcia tuzemských firiem v zahraničí sa v októbri prepadla o viac ako desatinu (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank) a podobný pokles (o 11,2%) potom zaznamenala aj v medziročnom porovnaní. Naopak, tuzemská produkcia stavebných firiem v októbri ďalej rástla, a to o 1% (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank). Dynamika jej medziročného rastu sa tak zrýchlila z 5,3% na 7,0% a bola najvyššia od februára tohto roka.

Smerom nahor domáce stavebníctvo v októbri trochu prekvapivo potiahol najmä väčší z jeho segmentov – výstavba budov. Tá po zohľadnení tradičnej sezóny rástla už druhý mesiac v rade a obnovila tak jemný rast už aj v medziročnom porovnaní (o 1,2%). Rast vo výstavbe budov v posledných mesiacoch je o to viac prekvapivý, že úrokové sadzby sa aktuálne pohybujú na svojich viac ako desaťročných maximách, čo by malo podľa teórie utlmovať rezidenčný realitný trh i podnikové investície.

Predpokladáme, že relatívne silné jesenné čísla vo výstavbe budov nebudú dlhodobo udržateľné a sú len dôsledkom dobehu viacerých projektov z minulosti. Potvrdzuje to aj pohľad na štatistiky výstavby bytov – rozostavanosť bytov zostupuje zo svojho maxima len veľmi pomaly (v treťom štvrťroku bolo rozostavaných o 3,5% menej bytov ako na vrchole v druhom štvrťroku minulého roka), avšak novo začatá výstavba prudko klesá (medziročne sa za posledných 12 mesiacov začala výstavba o štvrtinu menšieho počtu bytov, čo bolo najmenej od prvého kvartálu 2015).

Menší so segmentov stavebníctva, výstavba infraštruktúry, ťaží tento rok z dočerpávania EÚ fondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka. Zdá sa ale, že i táto výstavba by mohla mať svoj vrchol za sebou. Posledné dva mesiace pozorujeme jemný pokles produkcie, i po zohľadnení tradičnej sezóny. Prejavilo sa to i na spomalení dynamiky medziročného rastu, v októbri z 19,5% na 17,7%.

V posledných dvoch mesiacoch roka budeme najskôr pozorovať snahu o dostavbu čo najväčšej časti viacerých projektov, tak aby mohli byť ešte vyfakturované v rámci končiaceho rozpočtovacieho obdobia. To by mohlo opätovne podporiť aj rast segmentu infraštruktúry. Na druhej strane, poveternostné podmienky boli tento rok výrazne horšie ako minulý rok, čo môže znemožňovať časť stavebných práce, práve vo výstavbe infraštruktúry.

Výhľad

Stavebníctvo bude v budúcom roku najskôr zápasiť s nižším dopytom v oboch svojich segmentoch. Výstavbu budov budú brzdiť stále vysoké úroky a klesajúca investičná aktivita v ekonomike, výstavba infraštruktúry sa bude musieť vysporiadať s prechodným obdobím, kedy sa ukončia viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia.

Nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy môže pritom brzdiť nový politický cyklus. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že s nástupom novej vlády často dochádza aj k prehodnocovaniu priorít, čo dočasne spomaľuje i nábeh nových verejných projektov výstavby infraštruktúry.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank