November 89 priniesol celospoločenské zmeny a najmä slobodu a demokraciu, či trhové hospodárstvo. Kým za socializmu bolo centrálne riadené hospodárstvo, tak po roku 1989 sme zavádzali prvky trhovej ekonomiky. Kým snaha o centrálne riadenú ekonomiku viedla k neefektívnemu používaniu zdrojov, tak rešpektovanie princípov trhu postupne prinieslo okrem vyššej efektivity aj vyššiu životnú úroveň.
Viacero produktov dostupných za socializmu malo nízku kvalitu a preto bol o ne nízky záujem (tzv. „ležáky“). A naopak niektorý tovar, či za umelo stanovenú nízku cenu, alebo z dovozu bol naopak nedostatkový. To zase viedlo k systému „podpultového predaja“.
Už rýchly pohľad na ceny vybraných druhov tovaru v porovnaní k mzdám za „socíku“ a dnes hovorí veľa. Mnohé potraviny sú dnes v porovnaní k mzdám lacnejšie ako vtedy. Napríklad v roku 1989 ste si mohli za priemernú mzdu kúpiť asi 66 kg bravčového karé, kým za dnešnú priemernú mzdu až 203 kg. Môžete si tiež kúpiť asi o 274 kg viac kurčiat alebo o 285 kg viac ryže. Dostanete tiež o takmer 193 viac 10-kusových balení vajec alebo asi o 61 kg viac trvanlivej salámy.
Za mzdu v prvom polroku 2023 si tiež priemerný Slovák môže zadovážiť o 224 „osminkových“ (125g) balení čerstvého masla viac ako za príslušnú priemernú mzdu v roku 1989. V reštaurácii si tiež môžete vychutnať takmer o 303 „pol-litrákov“ piva viacej.
Pravdou je že, nie všetky potraviny sú lacnejšie. Chlieb je napríklad o niečo drahší. V roku 89 ste si mohli kúpiť asi 700 kusov jednokilových bochníkov. No a dnes je to necelých 600 kusov. Môže to však súvisieť aj s preferenciami spotrebiteľov a tomu prispôsobenými výrobcami. Naznačuje to pohľad na tovary substituenty: keďže vtedy ste dostali za mzdu asi 7850 kusov pečiva a dnes si ich môžete nakúpiť až 12480 kusov. Čiže asi o 4600 kusov viac.
Aby sme sa však nevenovali iba potravinám. Taktiež si môžete na pumpe zaobstarať o takmer 519 litrov benzínu viac. Ak vám vydrží jedna 50 litrová nádrž na mesiac, tak jazdíte za svoju mzdu takmer o 11 mesiacov dlhšie ako v roku 1989.
Markantný rozdiel bol najmä pri spotrebných tovaroch dlhodobého charakteru. Pre ilustráciu: v roku 89 ste nemohli kúpiť (ak ste ho zohnali) ani jeden farebný televízor. Pomer mzdy k cene televízora bol totiž zhruba 0,2. Kým dnes si môžete prakticky ihneď z obchodu odniesť 2 televízory a tento pomer, respektíve nepomer, je 10-krát lepší v prospech dneška. A to vám ten televízor aj odvezú domov.
A ako by to bolo pri osobnom aute? Kým v roku 89 by ste dali za osobný automobil takmer 27 mesačných miezd a čakali by ste v poradovníku, tak dnes si vyberiete značku a splatíte ho zhruba za 12 a pol mesiaca.
Ako sa hovorí: „z grafov sa človek nenaje“. Avšak pri pohľade na tieto čísla je rozdiel zjavný. A čo vy, všimli ste si november 89?
Zdroje: Štatistický úrad SR, štatistické ročenky, prepočty autora
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB