Stavebníctvo už ďalej v augste svoju produkciu nezdvíhalo. Vďaka priaznivému bázickému efektu sa dynamika jeho medziročného rastu ale predsa len mierne zrýchlila. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v porovnaní s prechádzajúcim mesiacom nepatrne znížila o 0,3% (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 2,8% na 4,0%.
Ešte výraznejší nárast zaznamenala tuzemská aktivita domácich stavebných firiem. Tá síce medzimesačne tiež len stagnovala, medziročne sa zvýšila až o 5,4% (spomalenie z júlových 5,8%). Naopak, aktivita domácich firiem v zahraničí sa ďalej spomaľovala, keď sa znížila v medzimesačnom i medziročnom porovnaní. Vďaka priaznivému bázickému efektu sa však aspoň dynamika jej medziročného poklesu zmiernila z -18,7% na -7,0%.
Domáce stavebníctvo čoraz viac podporuje očakávané dočerpávanie eurofondov, ktoré sa prejavuje, okrem iného, i v zrýchlení výstavby verejnej infraštruktúry. Medziročný rast stavebnej produkcie pri výstavbe infraštruktúry sa v auguste zrýchlil z 27,8% až na 41,1%, pričom v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom i po zohľadnení tradičnej sezóny zaznamenal nárast o približne 6-7%. Síce veľkosťou menší segment výstavby infraštruktúry tak zatiaľ dokáže plne nahrádzať slabnúcu výstavbu budov.
Stavebná produkcia vo výstavbe budov sa ďalej znižovala – v auguste bola v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola dokonca nižšia až o 11,0% (oproti júlovému poklesu o 4,9%). Výstavba budov čoraz viac naráža na chladnúci realitný trh a najskôr už i spomaľujúcu investičnú aktivitu v ekonomike, a to ako dôsledok kombinácie vyšších úrokových sadzieb, vysokých cien v ekonomike a fázy ekonomického cyklu. Nové stavebné povolenia pritom naznačujú, že tento trend by mohol pretrvať dlhšiu dobu – skorý obrat vo výstavbe budov sa zatiaľ nečrtá.
Výhľad
Stavebníctvo by tento rok malo ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv. Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy.
Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank