Muž, ktorý absolvoval ľahšiu operáciu, je už dva týždne práceneschopný. Keďže sa jeho stav zlepšuje a na péenke je kvôli rekonvalescencii po operácii, lekár mu určil aj povolené vychádzky. Uprostred týždňa potrebuje cestovať do sto kilometrov vzdialeného rodného mesta, kde je objednaný na očné vyšetrenie. V meste žijú aj jeho rodičia, ktorí mu nemohli poskytnúť nocľah, keďže žijú v byte a prišli ich navštíviť aj ďalší potomkovia. Rezervuje si preto izbu v penzióne a v Sociálnej poisťovni nahlási jeho adresu ako tú, kde sa bude dočasne zdržiavať počas péenky.
(Inzercia)
Podobný postup si muž mohol dovoliť, keďže mu to zákon nezakazuje. Keď je niekto na péenke a čerpá dávky z nemocenského poistenia, musí dodržiavať stanovené pravidlá. Vždy o nich rozhoduje lekár, ktorý posúdi jeho zdravotný stav. Platí pritom, že pacient musí byť na adrese, ktorú v ordinácii nahlásil. Tú môže neskôr aj zmeniť. „Aktuálna právna úprava umožňuje zmenu adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez podrobnejšej špecifikácie,“ potvrdzuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Podľa jeho slov sa treba pozerať aj na kontext príslušných právnych predpisov. „V zásade platí, že zmena adresy by nemala byť v rozpore so životosprávou chorého na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Preto odporúčame túto otázku vždy konzultovať so svojím lekárom. V zmysle zákona o sociálnom poistení je poistenec Sociálnej poisťovne zároveň povinný zmenu adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni,“ upozorňuje M. Kontúr.
Péenka v hoteli nie je zakázaná
O zmene adresy musi vždy vedieť aj lekár. Podľa informácií Finsideru to funguje tak, že keď má pacient určené aj vychádzky a nejde o ťažkú chorobu, o zmene ho stačí informovať. Ak by išlo o vážnu chorobu bez vychádzok, lekár musí pacientovi zmenu adresy schváliť. Keď lekár o zmene vie alebo ju schváli, pacient ju môže nahlásiť priamo na pobočke Sociálnej poisťovne. Tam stačí vypísať formulár o zmene adresy, na ktorom je možné určiť inú adresu len dočasne. Po uplynutí termínu, ktorý si pacient určí, sa automaticky zmení na adresu, ktorú mal pôvodne nahlásenú.
Legislatíva pritom neurčuje, ako často môže pacient zmeniť svoj pobyt počas péenky. „Určuje to ošetrujúci lekár v záujme dodržiavania zásad liečebného režimu konkrétneho pacienta. Pre jeho úspešnú liečbu nie sú časté či opakované zmeny adresy vhodné. Posudzuje to lekár podľa konkrétnej zdravotnej situácie pacienta,“ uvádza M. Kontúr. Péenku môže pacient napríklad stráviť aj v hoteli. Podľa M. Kontúra takúto situáciu nemožno teoreticky vylúčiť, ale „práceneschopnosť si nemožno mýliť s dovolenkou“.
O niečo prísnejšie by sa Sociálna poisťovňa pri častej zmene adresy pozerala na človeka, ktorý počas péenky nemá povolené vychádzky. „Ak pacient nemá lekárom povolené ani vychádzky, znamená to, že jeho zdravotný stav je vážny, takže zmena adresy počas péenky bez súhlasu lekára by bola veľmi sporná. Keďže pri mnohých diagnózach môže práve časté cestovanie zhoršiť zdravotný stav, je vhodné túto otázku vždy konzultovať s lekárom,“ upozorňuje M. Kontúr.
Zmena adresy počas PN a kontrola
Adresa, na ktorej sa pacient zdržiava počas péenky, je dôležitá najmä kvôli kontrole dodržiavania liečebného režimu u ľudí, ktorí majú počas nej nárok na nemocenskú dávku. Aby sa to nezneužívalo, na dodržiavanie pravidiel dohliadajú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Tá upozorňuje, že aj keď legislatíva nezakazuje počas práceneschopnosti zmeniť adresu, ľudia to nemajú zneužívať za účelom vyhýbania sa kontrolnej činnosti. „Poistenec je povinný umožniť výkon kontrolnej činnosti zo strany Sociálnej poisťovne počas celej svojej práceneschopnosti, vrátane víkendov,“ upozorňuje M. Kontúr.
Poisťovňa má na kontrolu vyčlenených takmer 90 zamestnancov. Kontroly sa organizujú podľa potreby a kapacitných možností. Časť je vykonávaná náhodne, časť na základe preferencií vyplývajúcich z okolností práceneschopnosti. Prioritne sa poisťovňa snaží kontrolovať podnety od zamestnávateľov. V teréne kontrola preveruje, či pacient plní pokyny lekára ako napríklad to, či je doma a dodržiava pokojový režim. Môže preveriť napríklad aj to, či pacient nepracuje. Zamestnanci nemôžu počas péenky zarábať, u živnostníkov sa príjem v tomto období nesleduje.
Keď kontrolóri pacienta nenájdu na určenej adrese, žiadajú vysvetlenie. Keď to vierohodne nevysvetlí napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca péenky, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať späť. Avšak, štatistiky poisťovne ukazujú, že režim péenky chorí väčšinou dodržiavajú. Poisťovňa odhalí porušenia len približne v jednom percente kontrolovaných prípadov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
